Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

30. kapitola

1 Keď Ráchel videla, že Jákobovi nerodí, žiarlila na svoju sestru a povedala Jákobovi: Daj mi deti; ak nie, zomriem. 2 Tu Jákob vzbĺkol hnevom proti Ráchel a povedal: Či som ja namiesto Boha, ktorý ti odoprel plod života? 3 Ona odpovedala: Tu, hľa, je moja slúžka Bilha, vojdi k nej; nech porodí na mojich kolenách, a tak sa aj ja dožijem z nej synov. 4 Dala mu svoju slúžku Bilhu za ženu a Jákob vošiel k nej. 5 Bilha počala a porodila Jákobovi syna. 6 Ráchel povedala: Boh usúdil, vyslyšal môj hlas a dal mi syna. Preto ho pomenovala Dánom. 7 Ráchelina slúžka Bilha znova počala a porodila Jákobovi druhého syna. 8 Vtedy Ráchel povedala: Boží boj som so svojou sestrou bojovala a aj som zvíťazila. Tak ho pomenovala Naftálím. 9 Keď však Lea videla, že prestala rodiť, vzala svoju slúžku Zilpu a dala ju Jákobovi za ženu. 10 A Leina slúžka Zilpa porodila Jákobovi syna. 11 Vtedy Lea povedala: Prišlo šťastie; a pomenovala ho Gádom. 12 Potom Leina slúžka Zilpa porodila Jákobovi druhého syna. 13 Tu Lea povedala: Som blažená, lebo ženy ma budú volať blaženou. Tak ho pomenovala Ašérom. 14 Keď raz Rúben išiel na pole v čase žatvy pšenice, našiel na poli jabĺčka mandragory a priniesol ich svojej matke Lei. Vtedy Ráchel povedala Lei: Daj mi z mandragorových jabĺčok svojho syna. 15 Ona jej však odpovedala: Máli sa ti, že si mi vzala muža, chceš mi vziať i mandragorové jabĺčka môjho syna? Nato Ráchel povedala: Nech si teda Jákob ľahne k tebe tejto noci za mandragorové jabĺčka tvojho syna. 16 Keď večer Jákob prišiel z poľa, Lea mu vyšla naproti a riekla mu: Vojdi ku mne, lebo som si ťa najala za mandragorové jabĺčka môjho syna. Tak ležal s ňou tej noci. 17 A Boh vyslyšal Leu: počala a porodila Jákobovi piateho syna. 18 Vtedy Lea povedala: Boh mi dal odmenu za to, že som svojmu mužovi dala svoju slúžku. Tak ho pomenovala Jissáchárom. 19 Lea znova počala a porodila Jákobovi šiesteho syna. 20 Vtedy Lea povedala: Boh ma obdaril výborným darom. Teraz sa už môj muž znesie so mnou, lebo som mu porodila šesť synov. A pomenovala ho Zebulúnom. 21 Potom porodila dcéru a pomenovala ju Dínou. 22 Vtedy sa Boh rozpomenul na Ráchel. Boh ju vyslyšal a otvoril jej život. 23 Ona počala, porodila syna a povedala: Boh odňal moju potupu. 24 A pomenovala ho Jozefom hovoriac: Kiežby mi tak Hospodin pridal i druhého syna.

Jákobovo bohatstvo

25 Keď Ráchel porodila Jozefa, povedal Jákob Lábánovi: Prepusť ma, rád by som odišiel domov do svojej krajiny.
26 Daj mi moje ženy, za ktoré som ti slúžil, i moje deti, aby som mohol ísť; veď ty vieš, ako som ti slúžil. 27 Lábán mu však povedal: Kiežby som tak našiel priazeň v tvojich očiach! Veštbou som sa dopátral, že Hospodin ma požehnáva pre teba. 28 Urči si odmenu a dám ti ju. 29 On však odvetil: Ty vieš, ako som ti slúžil a čo sa stalo z tvojho stáda pri mne; 30 lebo to málo, čo si mal pred mojím príchodom, sa hojne zveľadilo, a pri každom mojom kroku teba Hospodin požehnal. Kedy budem môcť už teraz pracovať pre vlastnú domácnosť? 31 On sa ho opýtal: Čo ti mám dať? Jákob odpovedal: Nič mi nedávaj! Znova ti budem pásť a strážiť ovce, ak mi splníš túto podmienku: 32 Dnes prejdem celým tvojím stádom; vylúč odtiaľ každý fľakatý a strakatý kus, každý černastý kus spomedzi jahniat i strakatú a fľakatú spomedzi kôz, a to mi bude odmenou. 33 Keď pôjde o moju mzdu, pred tebou bude za mňa hovoriť moja statočnosť. Všetko, čo nie je fľakaté alebo strakaté medzi mojimi kozami, a čo nie je černasté medzi jahňatmi, pokladaj za krádež. 34 Lábán povedal: Dobre, nech sa stane podľa tvojho slova. 35 Vtedy, toho dňa vylúčil pruhovaných a strakatých kozlov a všetky fľakaté a strakaté kozy, všetko, na čom bolo niečo biele, i všetko, čo bolo černasté medzi jahňatmi, a dal ich svojim synom do opatery. 36 Potom dohodol medzi sebou a Jákobom vzdialenosť na tri dni cesty; a Jákob pásol ostatné stádo Lábánovo. 37 Jákob si však vzal čerstvé prúty z topoľa, mandľovníka a platana; vyrežuc na nich biele prúžky, obnažil bielu dreň na prútoch; 38 tak ich kládol pred stádo do válovov a do vodných žľabov, kam stáda prichádzali piť; a párili sa, keď prichádzali piť. 39 Tak sa stáda párili pred prútmi a donášali pruhované, fľakaté a strakaté mláďatá. 40 Jahňatá však Jákob odlúčil a ovce obracal smerom k pruhovaným a ku všetkým černastým v Lábánovom stáde; tak si utvoril svoje osobitné čriedy, ktoré nepripojil k Lábánovmu stádu. 41 A vždy, keď sa párili silné ovce, Jákob kládol prúty do válovov stádu pred oči, aby sa párili pri prútoch. 42 Keď však ovce boli slabé, nekládol nič, tak že sa slabé ovce dostali Lábánovi a silné Jákobovi. 43 Tak sa tento muž nesmierne vzmohol, mal veľké stáda, slúžky aj sluhov, ťavy aj osly.