Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

27. kapitola

Jákob uchvacuje otcovo požehnanie

1 Keď Izák zostarel a oči mu natoľko zoslabli, že nevidel, zavolal si staršieho syna Ézava a povedal mu: Syn môj! Ten mu odvetil: Tu som.
2 Vtedy mu povedal: Ajhľa, som starý a neviem, v ktorý deň umriem. 3 Vezmi teraz svoje náčinie - tulec i luk - a vyjdi na pole, ulov mi zver 4 a priprav mi pochúťku, akú mám rád. Dones mi ju, nech sa najem; a požehnám ťa prv, ako umriem. 5 Rebeka však načúvala, keď sa Izák zhováral so svojím synom Ézavom. Ézav medzitým odišiel na pole, aby ulovil zver a priniesol ju. 6 Rebeka povedala synovi Jákobovi: Hľa, počula som, ako tvoj otec hovoril tvojmu bratovi Ézavovi: 7 Prines mi divinu a priprav mi pochúťku; keď sa najem, po žehnám ťa pred Hospodinom skôr, ako umriem. 8 Teraz však, syn môj, poslúchni ma v tom, čo ti prikážem. 9 Choď ku stádu, vezmi odtiaľ dve pekné kozľatá a ja z nich pripravím tvojmu otcovi pochúťku, akú má rád. 10 Potom to zanesieš otcovi, aby si zajedol a požehnal ťa skôr, ako umrie. 11 Jákob však povedal matke Rebeke: Pozri, môj brat Ézav je chlpatý človek, zatiaľ čo ja som hladký. 12 Možno ma otec ohmatá a potom budem v jeho očiach ako taký, ktorý si robí z neho posmech; tak uvediem na seba kliatbu, a nie požehnanie. 13 Ale matka odvetila: Nech padne kliatba na mňa, syn môj; len ma poslúchni, choď a dones mi ich! 14 Šiel teda, vzal ich a priniesol matke. Jeho matka pripravila pochúťku, akú mal jeho otec rád. 15 Potom Rebeka vzala najlepšie šaty svojho staršieho syna Ézava, ktoré mala doma pri sebe, a obliekla ich mladšiemu Jákobovi. 16 Kože z kozliat mu natiahla na ruky a na hladkú časť jeho šije. 17 Pochúťku a chlieb, čo pripravila, dala do ruky svojmu mladšiemu synovi Jákobovi. 18 Keď vošiel k svojmu otcovi, povedal: Otče môj! On mu odpovedal: Tu som; kto si, syn môj? 19 A Jákob povedal svojmu otcovi: Ja som Ézav, tvoj prvorodený; vykonal som, ako si mi kázal. Zdvihni sa a sadni si, jedz z mojej diviny, aby si ma mohol požehnať. 20 A Izák povedal svojmu synovi: Ako si to tak rýchlo našiel, syn môj? On však odvetil: Pretože tvoj Boh, Hospodin, dal mi natrafiť na zver. 21 Vtedy povedal Izák Jákobovi: Pristúp, syn môj, nech ťa ohmatám, či si to ty, môj syn Ézav, a či nie. 22 Jákob pristúpil k otcovi Izákovi. Keď ho ten ohmatal, povedal: Hlas je Jákobov, ale ruky sú Ézavove. 23 A nepoznal ho, lebo jeho ruky boli chlpaté ako ruky jeho brata Ézava. Potom ho požehnal 24 a povedal: Si to ty, syn môj Ézav? Ten odvetil: Áno, som. 25 Nato povedal: Podaj mi, nech sa najem z úlovku svojho syna, aby som ťa požehnal. Nato mu podal a on jedol; priniesol mu aj víno a on sa napil. 26 Potom mu otec Izák povedal: Pristúp, syn môj, a bozkaj ma. 27 A on pristúpil a bozkal ho. Keď zacítil vôňu jeho šiat, požehnal ho a povedal: 28 Hľa, vôňa syna môjho je ako vôňa poľa, ktoré požehnal Hospodin. Daj ti Boh z nebeskej rosy, zo žírnych strání zeme, i hojnosť obilia a muštu. 29 A nech ti slúžia národy a kmene sa ti klaňajú. Buď pánom svojim bratom, nech sa ti klaňajú synovia tvojej matky. Nech je prekliaty, kto ťa preklína, no požehnaný, kto ťa požehnáva. 30 Len čo Izák požehnal Jákoba a sotva vyšiel Jákob od otca Izáka, vrátil sa jeho brat Ézav z lovu. 31 Aj on pripravil pochúťku a priniesol ju otcovi. A povedal svojmu otcovi: Otče môj, vstaň a zajedz si z úlovku svojho syna, aby si ma mohol požehnať. 32 Ale otec Izák mu povedal: A ty si kto? On odpovedal: Ja som Ézav, tvoj prvorodený syn. 33 Tu sa Izák náramne zľakol a povedal: A to bol kto, čo ulovil zver a priniesol mi? Ja som už jedol zo všetkého skôr, ako si prišiel; aj som ho požehnal a bude požehnaný! 34 Keď Ézav počul slová svojho otca, nahlas a trpko vykríkol; svojmu otcovi povedal: Požehnaj i mňa, otče môj. 35 Ten však odpovedal: Tvoj brat prišiel podvodne a uchvátil ti požehnanie. 36 Nato Ézav povedal: Či nemá právom meno Jákob, veď ma už dva razy podviedol: Vzal mi prvorodenstvo, a teraz, hľa, uchvátil mi po žehnanie. A dodal: Pre mňa si nezachoval požehnanie? 37 Izák odpovedal Ézavovi: Hľa, pánom som ho ustanovil nad tebou, a všetkých jeho bratov som mu dal za sluhov, obilím i muštom som ho zaopatril. Čože môžem urobiť pre teba, syn môj? 38 A Ézav povedal otcovi: Či máš len jedno požehnanie, otče? I mňa požehnaj, otče môj! Nato Ézav hlasite zaplakal. 39 Tu odpovedal otec Izák: Ajhľa, bez žírnych strání bude tvoje obydlie a bez nebeskej rosy zhora. 40 Budeš sa živiť svojím mečom, slúžiť však budeš svojmu bratovi, No keď sa vzpružíš, odhodíš jeho jarmo zo svojej šije. 41 Vtedy Ézav znenávidel Jákoba pre požehnanie, ktoré mu dal otec. Ézav si povedal: Nastanú dni smútku za mojím otcom a vtedy zabijem svojho brata Jákoba. 42 Keď Rebeke oznámili reči jej staršieho syna Ézava, dala si zavolať svojho mladšieho syna Jákoba a povedala mu: Hľa, tvoj brat Ézav ti strojí pomstu a chce ťa zabiť. 43 Teraz ma syn môj, počúvaj: Pober sa a uteč k môjmu bratovi Lábánovi do Cháránu. 44 Zostaň pri ňom nejaký čas, kým sa neutíši zúrivosť tvojho brata, 45 kým sa neodvráti hnev tvojho brata od teba a kým nezabudne, čo si mu vykonal. Potom si ťa dám odtiaľ doviesť. Prečo by som mala prísť o vás oboch v jeden deň?

Jákobova cesta k Lábánovi

46 Raz povedala Rebeka Izákovi: Omrzel ma život pre Chetejky. Ak si aj Jákob vezme ženu, ako sú tieto z Chetejok, z dcér tejto krajiny, načo mi je potom život?