3. kapitola
Ospravedlnenie z viery
1 Ó, nerozumní Galatskí! Kto vás omámil, aby ste neboli povoľní pravde? Veď som vám pred oči nakreslil Ježiša Krista, toho ukrižovaného! 2 Len to by som chcel zvedieť od vás, či ste zo skutkov zákona prijali Ducha, a či zo zvestovania viery? 3 Či ste takí nerozumní? Začali ste duchom, a teraz končíte telom? 4 A koľko ste pretrpeli nadarmo? A ozaj, nadarmo. 5 Ale či Ten, ktorý vám dáva Ducha a robí divy medzi vami, (robí to) skutkami zákona, alebo zvestovaním viery? 6 (Je to) ako s Abrahámom, ktorý uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivosť. 7 Vedzte teda, že tí, čo sú z viery, sú synovia Abrahámovi! 8 Keďže Písmo predvídalo, že Boh z viery ospravedlňuje pohanov, vopred oznámilo Abrahámovi radostnú zvesť: V tebe budú požehnané všetky národy. 9 Tým, ktorí sú z viery, sa teda dostáva požehnanie s veriacim Abrahámom. 10 Ale všetci, čo sú zo skutkov zákona, sú pod zlorečenstvom. Lebo je napísané: Zlorečený každý, kto nezotrváva vo všetkom a neplní, čo kniha zákona prikazuje. 11 Že zo zákona nikto nebýva ospravedlnený u Boha, je zjavné, pretože spravodlivý bude žiť z viery. 12 No zákon nie je z viery, ale (hovorí): Kto ich (totiž prikázania) plní, bude v nich živý. 13 Kristus nás vykúpil spod zlorečenstva zákona tým, že sám sa stal zlorečenstvom za nás. Lebo je napísané: Zlorečený každý, kto visí na dreve, 14 aby v Ježišovi Kristovi prišlo na pohanov požehnanie Abrahámovo, aby sme skrze vieru prijali zasľúbenie Ducha. 15 Bratia, po ľudsky hovorím: Platnú zmluvu človeka predsa nikto neruší, ani nič k nej nepridáva. 16 A zasľúbenia boli dané Abrahámovi a jeho potomkovi. Nehovorí: jeho potomkom, ako by (hovoril) o mnohých, ale ako o jednom: tvojmu potomkovi, a tým je Kristus. 17 Hovorím teda: zákon, vydaný po štyristo tridsiatich rokoch, neruší platnú zmluvu Božiu, aby zmaril zasľúbenie. 18 Ale ak je dedičstvo zo zákona, tak nie je zo zasľúbenia. Ale Abrahámovi ho dal Boh z milosti skrze zasľúbenie. 19 Čo teda zákon? Ustanovený anjelmi v rukách prostredníka bol pridaný pre prestúpenie, kým nepríde potomok, na ktorého sa vzťahuje zasľúbenie. 20 Ale prostredník nie je jedného; Boh však je jeden. 21 Či je teda zákon proti zasľúbeniam Božím? Vôbec nie! Veď keby bol býval daný zákon, ktorý môže oživiť, bola by spravodlivosť skutočne zo zákona. 22 Ale Písmo všetko zavrelo pod hriech, aby sa veriacim z viery Ježiša Krista dostalo zasľúbenia. 23 Prv však, ako prišla viera, boli sme zavretí pod dozorom zákona až do (času) viery, ktorá sa mala zjaviť. 24 Takže zákon stal sa nám vychovávateľom po Krista, aby sme z viery boli ospravedlnení. 25 Ale keď prišla viera, už nie sme pod vychovávateľom. 26 Lebo vierou ste všetci synovia Boží v Kristovi Ježišovi. 27 Veď ktorí ste boli pokrstení v Krista, Krista ste si obliekli. 28 Nie je ani Žid ani Grék, nie je ani otrok ani slobodný, nie je ani muž, ani žena, lebo všetci jedno ste v Kristovi Ježišovi. 29 A ak ste Kristovi, ste potomci Abrahámovi, dedičia podľa zasľúbenia.