2. kapitola
1 Potom po štrnástich rokoch vyšiel som znovu do Jeruzalema s Barnabášom a vzal som so sebou aj Títa. 2 A pohnutý zjavením šiel som a vyložil som im a osobitne tým, ktorých pokladajú za niečo, evanjelium, ktoré zvestujem medzi pohanmi, či nebežím alebo či som nebežal nadarmo. 3 Ale ani Títa, ktorý bol so mnou, hoci bol Grék, nenútili dať sa obrezať, 4 a to práve pre falošných bratov, votrelcov, čo sa vlúdili špehovať našu slobodu, ktorú máme v Kristovi Ježišovi, aby nás zotročili; 5 a nepovolili sme im a nepoddali sa ani na chvíľu, len aby pravda evanjelia zostala pre vás. 6 Ale tí, ktorých pokladajú za niečo - nezáleží mi, akí boli kedysi, veď Boh nikoho neuprednostňuje - oni, vedúci, nenaložili mi nič iné, 7 ale: keď videli, že mi je zverené zvestovať evanjelium medzi neobrezanými ako Petrovi medzi obrezanými - 8 veď Ten, ktorý pomáhal Petrovi v apoštolskej práci medzi obrezanými, pomáhal aj mne medzi pohanmi - 9 a keď poznali milosť, ktorá mi bola daná, (vtedy) Jakub, Kéfas a Ján, pokladaní za stĺpy, podali mne a Barnabášovi pravicu na dôkaz dohody, že my (pôjdeme) k pohanom a oni k obrezaným. 10 Len aby sme pamätali na chudobných; a to som sa aj usiloval robiť. Pavel karhá Petra
11 Ale keď potom Kéfas prišiel do Antiochie, osobne som sa postavil proti nemu, lebo si zaslúžil pokarhanie. 12 Prv totiž, ako prišli niektorí od Jakuba, jedával s (bývalými) pohanmi. Keď však došli, uťahoval a oddeľoval sa, lebo sa bál tých, čo boli spomedzi Židov. 13 A spolu s ním pretvarovali sa aj ostatní (bývalí) Židia, takže ich pokrytectvo zachvátilo aj Barnabáša. 14 Keď som teda videl, že nechodia rovnou cestou za pravdou evanjelia, povedal som Kéfasovi pred všetkými: Keď ty, (rodom) Žid, žiješ po pohansky a nie po židovsky, prečo nútiš (bývalých) pohanov zachovávať židovské zvyky? 15 Aj my, rodení Židia, a nie hriešnici spomedzi pohanov, 16 vediac, že človek nebýva ospravedlnený zo skutkov zákona, ale vierou v Krista Ježiša, aj my sme uverili v Krista Ježiša, aby sme boli ospravedlnení z viery v Krista, a nie zo skutkov zákona, pretože zo skutkov zákona nebude ospravedlnený nikto. 17 A keď aj o nás, ktorí snažne hľadáme ospravedlnenie v Kristovi, bolo usúdené, že sme hriešnici, či je Kristus služobníkom hriechu? Vôbec nie! 18 Lebo ak znova budujem, čo som zboril, sám sa predstavujem ako priestupník. 19 Lebo ja som skrze zákon umrel zákonu, aby som žil Bohu. Spolu s Kristom som ukrižovaný 20 a nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus. A nakoľko teraz žijem v tele, žijem vo viere v Syna Božieho, ktorý si ma zamiloval a seba samého vydal za mňa. 21 Nepohŕdam milosťou Božou. Lebo ak je spravodlivosť zo zákona, tak Kristus nadarmo umrel.