Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

9. kapitola

Ezdrášov boj proti miešaným manželstvám

1 Keď sa toto skončilo, dostavili sa ku mne predáci a povedali mi: Ľud izraelský ani kňazi, a ani levíti sa neoddelili od národov krajín; konajú podľa ohavností Kanaáncov, Chittijcov, Perizejcov, Jebúsejcov, Ammóncov, Moábcov, Egypťanov a Amorejcov.
2 Lebo pre seba a pre svojich synov si brali za ženy z ich dcér, takže sväté semeno zmiešali s národmi krajín; kniežatá a predáci boli prví pri tejto nevere. 3 Keď som o tom počul, roztrhol som si odev aj rúcho, trhal som si vlasy z hlavy aj bradu a sedel ako omráčený. 4 Vtedy sa zišli ku mne všetci, čo boli znepokojení slovami Boha izraelského proti vierolomnosti vyhnancov, ale ja som sedel ako omráčený až do večernej obete. 5 Pri večernej obeti som povstal zo svojho pokorenia s roztrhnutým odevom a rúchom, kľakol som na kolená, vystrel ruky k svojmu Bohu 6 a povedal som: Bože môj, pýrim sa a hanbím pozdvihnúť, Bože môj, svoju tvár k Tebe, lebo naše neprávosti sa rozmnožili až nad hlavu a naše previnenie vzrástlo až k nebu. 7 Odo dní svojich otcov nesieme veľkú vinu až podnes, a pre svoje viny boli sme vydaní - my, naši králi a naši kňazi - do rúk kráľov krajín pod meč, do zajatia, na lúpež a pohanenie ako aj dnes. 8 Ale teraz sa nám na kratučký okamih dostalo zmilovania od Hospodina, nášho Boha, tak že nám zachoval zvyšok zachránených a dal nám pevné bydlisko na svojom svätom mieste; takže nám náš Boh osvietil oči a dal nám trochu pookriať v našom zotročení. 9 Sme síce otrokmi, náš Boh nás však neopustil v našom zotročení, ale naklonil nám priazeň perzských kráľov, dal nám pookriať, aby sme vyvýšili dom svojho Boha a vystavili, čo bolo v troskách. Ohradil nás v Judsku a v Jeruzaleme. 10 Ale čo povieme teraz, Bože náš, veď sme opustili Tvoje prikázania, 11 ktoré si dal prostredníctvom svojich služobníkov, prorokov, keď si povedal: Krajina, do ktorej vchádzate, aby ste ju zabrali, je krajinou poškvrnenou nečistotou národov krajín, ich ohavnosťami, ktorými ju naplnili svojou nečistotou z jedného konca na druhý. 12 Nevydávajte svoje dcéry za ich synov, ani ich dcéry neberte pre svojich synov; nikdy nehľadajte pre nich pokoj ani blaho, aby ste zosilneli a jedli dobré veci krajiny a aby ste ju navždy dedične zaujali pre svojich synov. 13 Ale po všetkom, čo na nás prišlo za naše zlé činy a za naše veľké previnenie, Ty, Bože náš, predsa si nás netrestal podľa našich vín, ale dal si nám takto sa zachrániť. 14 Či sme znova neporušili Tvoje prikázania a nespriaznili sme sa s týmito ohavnými národmi? Iste sa budeš hnevať na nás, až nás zahubíš, takže nikto neostane a nebude zachránený. 15 Hospodine, Bože náš, Ty si spravodlivý, lebo sme zachránení dnes aspoň ako zvyšok. Hľa, pred Tvojou tvárou sme so svojím previnením, hoci pre takú vec nemožno obstáť pred Tebou.