Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

26. kapitola

Predpoveď o zničení Týru

1 V jedenástom roku prvého dňa prvého mesiaca zaznelo mi slovo Hospodinovo:
2 Človeče, pretože sa Týrus posmešne vyjadruje o Jeruzaleme: Aha! zborená je brána národov, mne pripadne; plnosť sa zmení na trosky. 3 Preto takto vraví Hospodin, Pán; Hľa, som proti tebe, Týrus. Privediem na teba mnohé národy, ako more vyhadzuje svoje vlny, 4 zničia hradby Týru a zrúcajú jeho veže; odmetiem jeho prach z neho a zmením ho na holú skalu. 5 Miestom na sušenie sietí bude uprostred mora, lebo ja som to povedal - znie výrok Hospodina, Pána - korisťou bude národom. 6 I jeho dcéry, ktoré sú na poli, budú vyvraždené mečom, a potom poznajú, že ja som Hospodin. 7 Lebo takto vraví Hospodin, Pán: Hľa, privediem k Týru babylonského kráľa Nebúkadnecara zo severu, kráľa kráľov s koňmi, bojovými vozmi, s jazdcami, s veľkým nasadením síl a mnohým ľudom. 8 Tvoje dcéry na poli vyvraždí mečom, rozloží proti tebe obliehacie zariadenie, navŕši proti tebe val a postaví proti tebe štít. 9 Úder dobývacích baranov nasmeruje na tvoje hradby a tvoje veže porúca svojimi železnými nástrojmi. 10 Od záplavy jeho koní pokryje ťa ich prach, od hrmotu jazdcov, kolies a vozov triasť sa budú tvoje hradby, keď bude vchádzať do tvojich brán, ako sa vchádza do prelomeného mesta. 11 Kopytami svojich koní pošliape všetky tvoje ulice, tvoj ľud vyvraždí mečom a tvoje pamätné chrámové kamene, tvoju moc zvrhne na zem. 12 Vyrabujú tvoje bohatstvo a vyplienia, čo si získal obchodom, zbúrajú tvoje hradby, i tvoje vzácne domy zrúcajú, i tvoje kamene, tvoje drevo a tvoj prach pohádžu do vody. 13 Zastavím hukot tvojich piesní a nebude viac počuť zvuk tvojich citár. 14 Zmením ťa na holú skalu, budeš miestom na sušenie sietí, nebudeš viac vybudovaný, lebo ja, Hospodin, som povedal - znie výrok Hospodina, Pána. 15 Takto vraví Týru Hospodin, Pán: Vskutku, od rachotu tvojho hlučného pádu, keď budú stonať tvoji smrteľne ranení, zatrasú sa ostrovy. 16 Potom zostúpia zo svojich trónov všetky prímorské kniežatá, zložia si plášte a vyzlečú i svoje pestré rúcha. Oblečú si hrôzu, sadnú na zem, budú sa vzrušením chvieť a desiť nad tebou. 17 Potom sa pustia do žalospevu nad tebou a povedia ti: Ako si zmizlo z mora, preslávené mesto, ktoré bývalo mocné na mori, ono i jeho obyvatelia, ktorí šírili strach na celú pevninu. 18 Teraz sa trasú ostrovy pre deň tvojho pádu a zmätené sú ostrovy, ktoré sú na mori, pre tvoj zánik. 19 Lebo takto vraví Hospodin, Pán: Keď ťa premením na spustnuté mesto, ako sú mestá, ktoré sú neobývané, keď vyvediem proti tebe prahlbinu, takže ťa pokryjú mnohé vody, 20 zavrhnem ťa spolu so zostupujúcimi do záhrobia k pravekému ľudu a umiestnim ťa v podzemnej krajine ako praveké zrúcaniny s tými, čo zostúpili do záhrobia, aby si viac nemohlo bývať a zaujať miesto v krajine živých. 21 Pripravím ti hrozný koniec, aby ťa viac nebolo. Budú ťa hľadať, ale už ťa nikdy nenájdu - znie výrok Hospodina, Pána.