24. kapitola
Podobenstvo o hrdzavom hrnci
1 Slovo Hospodinovo zaznelo mi v deviatom roku, v desiatom mesiaci, desiateho dňa toho mesiaca: 2 Človeče, poznač si meno dnešného dňa: presne tohto dňa vrhol sa babylonský kráľ na Jeruzalem. 3 Vyslov podobenstvo o dome vzdoru a povedz im: Takto vraví Hospodin, Pán: Postav hrniec, postav, aj vody nalej doň. 4 Polož doň kusy mäsa, samé dobré kusy, stehno i lopatku, naplň ho vyberanými kosťami. 5 Vezmi z najlepších oviec, navrstvi drevo pod ním. Povar jeho kusy, nech sa varia, a var aj kosti v ňom. 6 Preto takto vraví Hospodin, Pán: Beda mestu krviprelievania, hrncu, v ktorom je hrdza, a z ktorého hrdza nezíde. Kus po kuse to povyťahuj z neho; bez losovania o tom. 7 Lebo krv, ktorú vylialo, je v jeho strede, na holú skalu ju vylialo; nevylialo ju na zem, aby ju pokryl prach. 8 Aby som vzbudil prchkosť, aby som vykonal pomstu, vylial som ním preliatu krv na holú skalu, aby nebola prikrytá. 9 Preto takto vraví Hospodin, Pán: Beda mestu krviprelievania. Aj ja nakladiem veľkú hranicu dreva! 10 Naznášaj dreva, roznieť oheň, dovar mäso, vylej polievku a kosti zhoria. 11 Postav ho prázdny na uhlie, aby sa rozhorúčil, aby sa rozžeravil jeho kov, aby sa v ňom roztavila jeho nečistota, aby sa stratila jeho hrdza. 12 Nadarmo som sa ustával. Množstvo jeho hrdze nezíde z neho. Do ohňa s jeho hrdzou! 13 Pretože si sa poškvrnila svojou nehanebnosťou, očisťoval som ťa, a predsa nie si očistená od svojej nečistoty; nebudeš už čistá, kým neutíšim svoju prchkosť na tebe. 14 Ja, Hospodin, som to povedal, príde to; splním to, nenechám to bez povšimnutia, nezmilujem sa a nezľutujem. Podľa tvojich ciest a podľa tvojich skutkov budú ťa súdiť - znie výrok Hospodina, Pána. Smrť prorokovej manželky znamením
15 Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: 16 Človeče, beriem ti náhlou smrťou, čo je najvzácnejšie tvojim očiam. Avšak nesmúť a neplač; nech ti nevyjde ani slza. 17 Tíško vzdychaj, nedrž smútok za mŕtvou, turban si zaviaž a sandále si obuj na nohy! Ale fúzy si nezakry, ani nejedz chlieb smútku! 18 Ráno som to vyrozprával ľudu. Večer mi zomrela žena. Potom ráno som splnil, čo mi bolo prikázané. 19 A ľud mi hovoril: Nevysvetlíš nám, čo to znamená pre nás, že si takto počínaš? 20 Povedal som im: Dostalo sa mi slovo Hospodinovo: 21 Povedz domu Izraela: Takto vraví Hospodin, Pán: Poškvrním svoju svätyňu, vašu pyšnú pevnosť, čo je najvzácnejšie vašim očiam a po čom túži vaša duša. I vaši synovia i vaše dcéry, ktorých ste zanechali, padnú mečom. 22 Budete si počínať tak, ako si počínam ja: nezakryjete si fúzy, ani chlieb smútku nebudete jesť. 23 I svoje turbany budete mať na hlavách a sandále na nohách. Nebudete žalostiť ani plakať, ale budete chradnúť pre svoje viny a budete vzdychať druh s druhom. 24 A tak vám bude Ezechiel znamením, keď budete robiť všetko, čo robil on. Keď to príde, poznáte, že ja som Hospodin, Pán. 25 Ty však, človeče, toho dňa, keď im odnímem ich pevnosť, ktorej krása im bola radosťou, čo bolo najvzácnejšie ich očiam a túžbou ich sŕdc, ich synov a ich dcéry, 26 toho dňa príde k tebe utečenec a zvestuje to tvojim ušiam. 27 Toho dňa sa otvoria tvoje ústa, budeš hovoriť s utečencom, nebudeš už nemý, a tak im budeš znamením. Potom poznajú, že ja som Hospodin.