22. kapitola
Krvavá vina a ohavnosti Jeruzalema
1 Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: 2 Ty, človeče, budeš súdiť? Budeš súdiť krvilačné mesto? Oznám mu teda všetky jeho ohavnosti. 3 Povedz: Takto vraví Hospodin, Pán: Mesto, ktoré prelieva krv vo svojom strede, aby nastal jeho čas, a zhotovuje si modly, aby sa poškvrnilo! 4 Krvou, ktorú si vylievalo, si sa previnilo; modlami, ktoré si zhotovilo, si sa poškvrnilo, a priblížilo si si dni súdu, takže nastal koniec tvojich rokov. Preto som ťa vydal národom na zhanobenie a všetkým krajinám na posmech. 5 Blízke i ďaleké mestá sa ti budú vysmievať; máš poškvrnené meno a si plné zmätku. 6 Hľa, v tebe žili kniežatá Izraela, aby na vlastnú päsť každý mohol prelievať krv. 7 Otca i matku znevažovali v tebe. Na cudzincovi páchali násilie uprostred teba. Sirotu i vdovu utláčali v tebe. 8 Mojimi svätyňami si pohrdlo a znesvätilo si moje dni sviatočného odpočinku. 9 Ohovárači žili v tebe, aby prelievali krv a na vrchoch pri obetiach jedávali, páchali hanebnosti v tvojom strede. 10 V tebe odkrývali otcovu nahotu, pre krvotok znásilňovali nečisté ženy v tebe. 11 V tebe jeden muž páchal ohavnosť so ženou druhého a druhý hanebným spôsobom poškvrňoval synovu ženu, iný znásilňoval svoju sestru, dcéru svojho otca. 12 V tebe prijímali úplatok, aby mohli prelievať krv; bral si úžeru a úrok, násilne si vymáhal zisk od svojho blížneho, na mňa si zabudol - znie výrok Hospodina, Pána. 13 Preto zatlieskam rukami nad tvojím ziskom, ktorý si dosiahol, i nad krviprelievaním, ktoré bolo v tebe. 14 Obstojí tvoje srdce? Budú tvoje ruky dosť silné v tie dni, keď zakročím proti tebe? Ja, Hospodin, som povedal a splním. 15 Potom ťa roztrúsim medzi národy, rozptýlim ťa po krajinách, a tak odstránim z teba tvoju nečistotu. 16 Budem tým znesvätený v očiach národov, ale ty poznáš, že ja som Hospodin. Podobenstvo o taviacej peci
17 Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: 18 Človeče, dom Izraela sa mi zmenil na trosku. Všetko v ňom - bronz, cín, železo i olovo - sa mi uprostred pece premenili na trosku zo striebra. 19 Preto takto vraví Hospodin, Pán: Pretože ste sa všetci premenili na trosku, zhromaždím vás do Jeruzalema; 20 ako sa zhromažďuje striebro, bronz, železo, olovo a cín do stredu pece, aby naň dúchali plameň, a tak ho roztavili, tak vás ja zhromaždím vo svojom hneve a vo svojej prchkosti; nahromadím a roztavím vás. 21 Zhromaždím vás, budem na vás dúchať oheň svojej zlosti a roztavíte sa v ňom. 22 Ako sa roztaví striebro v peci, tak sa roztavíte vy v ňom; potom poznáte, že ja, Hospodin, som na vás vylial svoju prchkosť. Vina všetkých vrstiev národa
23 Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: 24 Človeče, povedz: Ty si krajina neočistená a nezvlažená dažďom v deň hnevu; 25 jej kniežatá uprostred nej sú ako revúci lev, keď trhá korisť: požierajú ľudské životy, berú poklady a vzácnosti, rozmnožujú počet vdov v jej strede. 26 Jej kňazi násilne prekrúcajú môj zákon, znesväcujú moje svätyne, nerozlišujú medzi svätým a nesvätým, neučia robiť rozdiel medzi nečistým a čistým, pred mojimi dňami sviatočného odpočinku si zakrývajú oči, a tak som znesvätený uprostred nich. 27 Jej kniežatá uprostred nej sú ako vlci, trhajú korisť, sú schopní preliať krv, hubiť ľudské životy, len aby dosiahli zisk. 28 Jej proroci im to zatierajú omietkou, keď podávajú klamné videnia, a veštia im lož, keď hovoria: Takto vraví Hospodin, Pán! hoci Hospodin neprehovoril. 29 Pospolitý ľud trápia útlakom a nasilu uchvacujú lup, biedneho i chudobného utláčajú, i cudzinca protiprávne utláčajú. 30 Keď som hľadal aspoň jedného muža spomedzi nich, schopného vystavať múr a postaviť sa do trhliny pred moju tvár za krajinu, aby nebola zničená, nenašiel som ho. 31 Preto som vylial na nich svoj pálčivý hnev, ohňom svojej zlosti som skoncoval s nimi. Tak som uviedol na ich hlavy trest, aký si zaslúžili - znie výrok Hospodina, Pána.