12. kapitola
Prorok znázorňuje odvlečenie do zajatia
1 Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: 2 Človeče, bývaš uprostred domu vzdoru, ktorý má oči, aby videl, ale nevidí, má uši, aby počúval, ale nepočuje, lebo je domom vzdoru. 3 Ty však, človeče, zhotov si pútnický výstroj; vysťahuj sa akoby do zajatia vo dne pred ich očami a odsťahuj sa zo svojho miesta na iné miesto pred ich očami. Azda to pochopia, hoci sú domom vzdoru. 4 Svoj výstroj vynes ako výstroj do zajatia vo dne pred ich očami; večer vyjdi pred ich očami ako tí, čo idú do vyhnanstva. 5 Pred ich očami preraz stenu, a potom vyjdi cez ňu. 6 Pred ich očami vynášaj na pleci, za tmavej noci vyjdi a zakry si tvár, aby si nevidel zem, lebo som ťa dal za znamenie pre dom Izraela. 7 Vykonal som, ako mi bolo rozkázané: výstroj som vyniesol ako výstroj do zajatia vo dne a večer som vlastnoručne preboril stenu; za tmy som to vynášal, na pleci som niesol pred ich očami. 8 Potom mi za rána zaznelo slovo Hospodinovo: 9 Človeče, či sa ťa nespýtal dom Izraela, dom vzdoru: Čo robíš? 10 Povedz im: Takto vraví Hospodin, Pán: Tento výrok sa vzťahuje na knieža v Jeruzaleme i na všetkých z domu Izraela, ktorí tam bývajú. 11 Povedz: Ja som znamením pre vás. Ako som ja urobil, tak sa stane im: pôjdu do vyhnanstva ako zajatci. 12 A knieža, ktoré je uprostred nich, bude niesť svoj výstroj na pleci za tmy a odíde. Prerazí stenu, aby mohlo vyjsť. Zakryje si tvár, aby svojím zrakom nevidelo zem. 13 Rozostriem naň svoju sieť, bude chytené do mojich osídiel a dovediem ho do Babylonie, krajiny Chaldejcov; avšak neuvidí ju: tam zomrie. 14 Všetkých, ktorí sú okolo neho, jeho pomocníkov i všetky jeho húfy rozptýlim do všetkých vetrov; za nimi vytasím meč. 15 Potom poznajú, že ja som Hospodin, keď ich rozptýlim medzi národy a roztrúsim po krajinách. 16 Ponechám si z nich malý počet mužov, ktorí uniknú meču, hladu a moru, aby mohli rozprávať o všetkých svojich ohavnostiach medzi národmi, do ktorých prídu. Vtedy poznajú, že ja som Hospodin. 17 Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: 18 Človeče, s chvením budeš jesť svoj chlieb a svoju vodu budeš piť so vzrušením a úzkosťou. 19 Ľudu krajiny povedz: Takto vraví Hospodin, Pán, o obyvateľoch Jeruzalema v Izraeli: Svoj chlieb budú jesť s úzkosťou a svoju vodu budú piť s hrôzou; lebo ich krajina spustne, bude zbavená všetkého, čo je v nej, pre násilie všetkého, čo je v nej, pre násilie všetkých, čo v nej žijú. 20 Obývané mestá budú ležať pusté a krajina bude púšťou. Potom poznáte, že ja som Hospodin. Proti tým, čo pohŕdajú proroctvami
21 Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: 22 Človeče, aké to máte úslovie o Izraeli, že dni plynú a zo všetkých videní nie je nič? 23 Preto im povedz: Takto vraví Hospodin, Pán: Urobím koniec tomuto úsloviu, a už ho nebudú používať v Izraeli. Avšak povedz im: Priblížili sa dni a splní sa každé videnie. 24 Lebo nebude už nijaké márne videnie ani pochlebnícke veštenie v dome Izraela, 25 ale ja, Hospodin, budem hovoriť. Čo poviem, to sa splní; viac sa neoddiali. Ešte za vašich dní, dom vzdoru, prehovorím slovo a vyplním ho - znie výrok Hospodina, Pána. 26 Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: 27 Človeče, dom Izraela hovorí: Videnie, ktoré on má, sa vzťahuje na mnoho dní, a prorokuje o ďalekých dobách. 28 Preto im povedz: Takto vraví Hospodin, Pán: Neoddiali sa už žiadne moje slovo; slovo, ktoré budem hovoriť, sa splní - znie výrok Hospodina, Pána.