17. kapitola
Voda zo skaly
1Potom sa celý zbor Izraelcov podľa Hospodinovho rozkazu postupne pohol z púšte Sín a utáborili sa v Refidíme, kde nebolo vody pre ľud. 2Ľud sa hádal s Mojžišom: Dajte nám vodu, aby sme sa napili. Mojžiš im odpovedal: Prečo sa so mnou hádate, prečo pokúšate Hospodina? 3Keď ľud bol smädný, znova reptal proti Mojžišovi: Prečo si nás vyviedol z Egypta, aby si nás, naše deti, náš dobytok na smrť umoril smädom? 4Mojžiš však volal k Hospodinovi o pomoc: Čo mám robiť s týmto ľudom? Ešte trochu a ukameňujú ma! 5Hospodin riekol Mojžišovi: Prejdi popred ľud a vezmi so sebou niektorých spomedzi starších Izraela, vezmi si do ruky i svoju palicu, ktorou si udrel na Níl, a choď! 6Hľa, ja budem pred tebou stáť na skale, na Chórebe: potom udrieš na skalu, potečie z nej voda a ľud sa napije. Mojžiš urobil tak pred očami starších Izraela. 7Potom nazval to miesto Massa a Meríbá, pretože Izraelci sa vadili a pokúšali Hospodina vraviac: Je Hospodin uprostred nás, či nie?Víťazstvo nad Amálékom
8Potom prišiel Amálék a bojoval proti Izraelcom v Refidíme. 9Mojžiš povedal Józuovi: Vyber nám mužov a vyjdi bojovať s Amálékom. Ale ja budem zajtra stáť na pahorku s Božou palicou v ruke. 10Józua urobil, ako mu prikázal Mojžiš, a bojoval s Amálékom; Mojžiš, Áron a Chúr vystúpili na pahorok. 11Kým mal Mojžiš zdvihnuté ruky, víťazil Izrael, ale keď ich spustil, víťazil Amálék. 12Keď Mojžišovi ruky oťaželi, vzali kameň, podložili pod neho a sadol si naň; Áron a Chúr podopierali jeho ruky jeden z jednej, druhý z druhej strany. Tak zostali jeho ramená pevné až do západu slnka. 13Józua ostrím meča premohol Amáléka a jeho ľud. 14Hospodin povedal Mojžišovi: Napíš to do knihy na pamiatku a vštep to Józuovi do pamäti, lebo úplne vytriem spod neba pamiatku na Amáléka. 15Mojžiš postavil oltár a dal mu meno: Hospodin je moja koruhva. 16Lebo povedal: Ruku na koruhvu Hospodinovu, Hospodin bude bojovať proti Amálékovi z pokolenia na pokolenie.