Dve percentá (2 %)

3. kapitola

Dávidovi synovia

1 Vojna medzi Saulovým a Dávidovým domom trvala dlho, a Dávid čím ďalej tým viac mocnel, ale dom Saulov upadal.
2 Dávidovi sa narodili v Chebróne synovia: prvorodený bol Amnón od Achínóamy Jezreelskej, 3 druhý bol Kileáb od Abigajil, vdovy po Nábálovi Karmelskom, tretí bol Absolón, syn Maachy, dcéry gešúrskeho kráľa Talmaja, 4 štvrtý bol Adónijá, syn Chagíty, piaty Šefatja, syn Abítaly, 5 šiesty bol Jitreám od Dávidovej ženy Egly. Títo sa Dávidovi narodili v Chebróne.

Abnér prívržencom Dávidovým

6 Počas vojny medzi Saulovým a Dávidovým domom sa Abnér mocne pridŕžal domu Saulovho.
7 Saul mal vedľajšiu ženu, ktorá sa volala Ricpá a bola dcérou Ajjovou. Íšbóšet povedal Abnérovi: Prečo si vošiel k vedľajšej žene môjho otca? 8 Abnér sa pre tieto slová Íšbóšeta veľmi nahneval a povedal: Či som ja psia hlava z Judska? Ja dnes preukazujem milosrdenstvo domu tvojho otca Saula, jeho bratom a príbuzným, a nevydal som ťa Dávidovi do rúk, a ty dnes vyhľadávaš vinu na mne pre túto ženu? 9 Nech toto vykoná Boh Abnérovi a toto mu pridá, ak ja neurobím, čo prisahal Hospodin Dávidovi: 10 Aby bola prenesená kráľovská moc zo Saulovho domu a aby bol upevnený trón Dávidov nad Izraelom a nad Júdom od Dánu až po Beér-Šebu. 11 No ten mu nemohol odpovedať ani slovo, lebo sa ho bál. 12 Nato Abnér poslal miesto seba k Dávidovi poslov s odkazom: Čia je krajina? Uzavri so mnou zmluvu, a hľa, moja ruka bude s tebou, obrátim k tebe celý Izrael. 13 Dávid odpovedal: Dobre, uzavriem s tebou zmluvu, len jedno si žiadam od teba: keď sa mi prídeš ukázať, nesmieš sa objaviť predo mnou skôr, kým mi neprivedieš Saulovu dcéru Míkal. 14 Dávid poslal poslov k Saulovmu synovi Íšbóšetovi s odkazom: Vydaj mi moju manželku Míkal, ktorú som si získal za sto predkožiek z Filištíncov. 15 Vtedy Íšbóšet rozhodol, aby ju vzal od muža - Paltiéla, Lajišovho syna. 16 Jej muž išiel s ňou a stále plakal za ňou až po Bachurím. Ale Abnér povedal: Choď a vráť sa! A on sa vrátil. 17 Potom Abnér rokoval so staršími Izraela a povedal: Už dávno ste si žiadali Dávida za kráľa nad vami. 18 Preto to teraz vykonajte, lebo Hospodin zasľúbil Dávidovi: Rukou svojho služobníka Dávida vyslobodím svoj izraelský ľud z rúk Filištíncov a z rúk všetkých jeho nepriateľov. 19 Abnér hovoril dôverne s Benjamíncami. Nato odišiel Abnér k Dávidovi prehovoriť s ním osobne v Chebróne o všetkom, čo Izrael a celý dom Benjamínov uznal za dobré. 20 Keď prišiel Abnér s dvadsiatimi mužmi do Chebrónu, Dávid prichystal hostinu jemu i mužom, ktorí boli s ním. 21 Abnér povedal Dávidovi: Poberiem sa, pôjdem a celý Izrael zhromaždím ku kráľovi, môjmu pánovi; uzavrú s tebou zmluvu, a budeš panovať celkom tak, ako si to sám žiadaš. Potom Dávid prepustil Abnéra, a ten odišiel v pokoji.

Abnérova smrť

22 Vtedy prišli Dávidovi služobníci a Jóáb z výpravy a priniesli so sebou veľkú korisť. Ale Abnér už nebol u Dávida v Chebróne, lebo ten ho prepustil, a on odišiel v pokoji.
23 Keď Jóáb a všetko vojsko s ním prišli domov, oznámili Jóábovi: Prišiel ku kráľovi Abnér, syn Nérov; ten ho prepustil, a on odišiel v pokoji. 24 Nato Jóáb vošiel ku kráľovi a povedal: Čo si to urobil? Hľa, prišiel k tebe Abnér; prečo si mu dovolil zase odísť? 25 Či nepoznáš Abnéra, syna Nérovho? Veď prišiel, aby ťa podviedol a aby vyskúmal tvoje vchádzanie a vychádzanie a dozvedel sa o všetkom, čo robíš. 26 Keď Jóáb vyšiel od Dávida, poslal za Abnérom poslov, a tí ho priviedli späť od studne Sírá. Dávid však o tom nevedel. 27 Keď sa Abnér vrátil do Chebrónu, odviedol ho Jóáb doprostred brány, akoby chcel s ním tajne hovoriť. I udrel ho do brucha, že zomrel, za krv jeho brata Asáéla. 28 Keď sa potom neskôr o tom Dávid dopočul, povedal: Nemám nijakú vinu ani ja, ani moje kráľovstvo pred Hospodinom, na vyliatí krvi Nérovho syna Abnéra. 29 Nech to padne na Jóábovu hlavu a na celý dom jeho otca a nech nevymizne z Jóábovho domu trpiaci na hnisavý výtok, na malomocenstvo, chodiaci o barlách, padajúci od meča a postrádajúci chleba. 30 Tak Jóáb a jeho brat Abíšaj zavraždili Abnéra, pretože im zabil brata Asáéla v boji pri Gibeóne.

Dávidov smútok nad Abnérom

31 Vtedy Dávid povedal Jóábovi a všetkému ľudu, ktorý bol s ním: Roztrhnite si rúcha, prepášte sa vrecovinou a trúchlite za Abnérom. A kráľ Dávid šiel za márami.
32 Keď pochovali Abnéra v Chebróne, kráľ i všetok ľud nahlas plakali nad Abnérovým hrobom. 33 Potom kráľ zakvílil nad Abnérom týmto žalospevom: Či musel zomrieť Abnér, ako zomiera blázon? 34 Tvoje ruky neboli poviazané, tvoje nohy neboli v okovách, padol si, ako keď niekto padne od zákerných ľudí. Nato všetok ľud ešte viac plakal nad ním. 35 Potom ľud prišiel ešte zavidna ponúknuť Dávida chlebom. Ale Dávid prisahal: Toto nech mi vykoná Boh a toto pridá, ak pred západom slnka okúsim chlieb alebo čokoľvek iné. 36 Keď sa o tom dozvedel všetok ľud, páčilo sa mu to a páčilo sa mu všetko, čo robil kráľ. 37 Tak v ten deň poznal všetok ľud i celý Izrael, že popud na usmrtenie Abnéra, Nérovho syna, nevyšiel od kráľa. 38 Kráľ povedal svojim služobníkom: Neviete, že dnes padlo knieža, veľký muž v Izraeli. 39 Ja som dnes slabý, i keď som pomazaným kráľom, títo však mužovia, synovia Cerúje sú tvrdší ako ja. Nech Hospodin každému, kto robí zlé, odplatí podľa jeho zloby.