24. kapitola
Sčítanie ľudu
1 Znovu vzplanul Hospodinov hnev proti Izraelu a popudil Dávida proti nemu hovoriac: Choď, sčítaj Izrael a Júdu. 2 Preto povedal kráľ Jóábovi a veliteľom vojska, ktorí boli s ním: Prejdite všetkými kmeňmi Izraela, od Dánu až po Beér-Šebu, a sčítajte ľud, aby som vedel jeho počet. 3 Jóáb povedal kráľovi: Nech Hospodin, tvoj Boh, pridá ľudu stokrát toľko, koľko ho je, a nech to oči môjho pána a kráľa ešte uvidia. Ale prečo si to pán môj a kráľ tak žiada? 4 Ale kráľovo slovo voči Jóábovi a veliteľom vojska bolo rozhodné. Vtedy Jóáb a velitelia vojska vyšli od kráľa sčítať izraelský ľud. 5 Prešli cez Jordán a utáborili sa v Aróeri napravo od mesta, ktoré je v údolí smerom ku Gádu a Jaazeru. 6 Potom prišli do Gileádu a ku krajine Chetejcov, do Kádešu, odtiaľ šli do Dánu a z Dánu prišli do okolia Sidónu. 7 Tak prišli až k pevnosti Týru a do všetkých chivejských a kanaánských miest; a ďalej k judskému Negebu, do Beér-Šeby. 8 Tak pochodili celú krajinu a po deviatich mesiacoch a dvadsiatich dňoch sa vrátili do Jeruzalema. 9 A Jóáb odovzdal kráľovi súpis sčítaného ľudu. V Izraeli bolo osemstotisíc bojaschopných mužov, ktorí boli schopní tasiť meč. Judských mužov bolo päťstotisíc. Trest Boží za sčítanie ľudu
10 Keď Dávid sčítal ľud, mal výčitky svedomia. I povedal Hospodinovi: Veľmi som zhrešil, že som to urobil, teraz však, prosím, ó, Hospodine, odním neprávosť svojho služobníka, lebo som konal veľmi bláznivo. 11 Keď Dávid ráno vstal, prehovoril Hospodin k prorokovi Gádovi, Dávidovmu vidcovi: 12 Choď a povedz Dávidovi: Takto hovorí Hospodin: Predkladám ti troje: Vyvoľ si jedno z nich, a to ti urobím. 13 Keď Gád prišiel k Dávidovi, oznámil mu to a povedal: Či má nastať sedem rokov hladu v tvojej krajine? Alebo chceš tri mesiace utekať pred svojimi nepriateľmi, ktorí ťa budú prenasledovať? Alebo má byť za tri dni mor v tvojej krajine? Preto uváž a rozhodni, akú odpoveď mám dať Tomu, kto ma poslal. 14 Dávid odpovedal Gádovi: Som vo veľkých úzkostiach! Ale nech padneme, prosím, radšej do Hospodinovej ruky, lebo Jeho milosrdenstvo je veľké; len nech nepadnem do ľudskej ruky. 15 Vtedy dopustil Hospodin na Izrael mor od toho rána až do určeného času, takže zomrelo z ľudu od Dánu až po Beér-Šebu sedemdesiattisíc mužov. 16 Keď anjel vystrel ruku proti Jeruzalemu, aby ho hubil, ľúto bolo Hospodinovi toho zla a riekol anjelovi, ktorý hubil ľud: Dosť už, stiahni ruku! Hospodinov anjel bol práve pri humne Aravnu Jebúsejského. 17 Dávid povedal Hospodinovi, keď uvidel anjela, ako bije ľud: Len ja som zhrešil, ja som sa previnil, ale tieto ovce, čo tie urobili? Prosím, nech Tvoja ruka postihne mňa a dom môjho otca. 18 V ten deň prišiel Gád k Dávidovi a povedal mu: Choď hore, postav Hospodinovi oltár v humne Aravnu Jebúsejského. 19 Dávid šiel na Gádovo slovo podľa Hospodinovho rozkazu. 20 Vtom sa Aravná pozrel z domu a videl, že kráľ a jeho služobníci idú k nemu; nato Aravná vyšiel a poklonil sa kráľovi tvárou až po zem. 21 Aravná sa pýtal: Prečo prichádza pán, môj kráľ, k tvojmu služobníkovi? Dávid odpovedal: Kúpiť od teba humno a postaviť oltár Hospodinovi, aby sa rana odvrátila od ľudu. 22 Aravná povedal Dávidovi: Nech môj pán, kráľ, vezme a obetuje, čo uzná za dobré. Hľa, voly k spaľovanej obeti, mlátiace cepy a volské jarmá na palivo! 23 Ó, kráľ, toto všetko dáva Aravná kráľovi. Aravná hovoril ďalej kráľovi: Nech má Hospodin, tvoj Boh, v tebe zaľúbenie. 24 Ale kráľ odpovedal Aravnovi: Nie tak; ale chcem to kúpiť od teba za primeranú cenu; nechcem predsa obetovať Hospodinovi, svojmu Bohu, obete, ktoré som dostal zadarmo. Vtedy kúpil Dávid humno a voly za päťdesiat šekelov striebra. 25 Potom tam Dávid postavil Hospodinovi oltár a obetoval spaľované obete a obete spoločenstva. Nakoniec sa Hospodin zmiloval nad krajinou a scelila sa rana nad Izraelom.