Predchádzajúca kapitola

23. kapitola

Posledné slová Dávidove

1 Toto sú posledné slová Dávidove. Výrok Dávida, syna Izajovho, výrok muža vysoko postaveného, pomazaného Boha Jákobovho, milého žalmistu Izraela:
2 Duch Hospodinov hovorí vo mne a Jeho slovo nosím na jazyku. 3 Riekol Boh Izraela, prehovorila ku mne skala Izraela: Kto spravodlivo panuje nad ľuďmi, kto panuje v Božej bázni, 4 je ako ranné svetlo, keď slnko vychádza, za bezoblačného rána, za jasu po daždi vyrastá zo zeme tráva; 5 či nie je taký môj dom pred Bohom? Veď dal mi večnú zmluvu, ňou všetko upravil a zaistil. On spôsobí vzrast môjho blaha a každej mojej túžby. 6 Ale všetci naničhodníci sú ako zaviate tŕnie, ktoré nikto neberie do rúk. 7 A kto by sa ho chcel dotknúť, vystrojí sa železom a kopijou a spáli ho ohňom namieste.

Dávidovi hrdinovia

8 Toto sú mená Dávidových hrdinov: Jóšéb-Bašebet Tachkemonský, vodca troch, ktorý keď sa rozohnil, kopijou vo chvíľke zabil osemsto ľudí.
9 Po ňom bol Eleázár, syn Achóchího, syna Dódu. On bol s Dávidom medzi troma hrdinami, keď ho hanobili Filištínci, a keď sa tam zhromaždili do boja. Keď potom izraelskí muži odtiahli, 10 on povstal a bil Filištíncov, kým mu len neustala ruka a nezmeravela mu na meči. I spôsobil Hospodin v ten deň veľké vyslobodenie. Vtedy sa ľud vrátil za ním, len aby bral korisť. 11 Po ňom bol Šamma, syn Ágého Harárskeho. Keď sa Filištínci zhromaždili pri Lechjí, kde bol kus poľa plný šošovice, ľud ušiel pred nimi, 12 postavil sa uprostred poľa, obránil ho, porazil Filištíncov. Tak spôsobil Hospodin veľké vyslobodenie. 13 Zostupovali tí traja z tridsiatich predákov a prišli počas žatvy k Dávidovi do Adullámskej jaskyne, keď filištínske vojsko táborilo v Refáímskom údolí. 14 Dávid bol vtedy v pevnosti a predné stráže Filištíncov boli už v Betleheme. 15 Tu sa Dávidovi zažiadalo vody a zvolal: Ó, keby sa mi dal niekto napiť vody zo studne v Betleheme pri bráne! 16 Nato sa tí traja hrdinovia prebili táborom Filištíncov a načreli vody zo studne, ktorá je v Betleheme pri bráne. Priniesli a podali ju Dávidovi. On však nechcel piť, ale ju vylial ako obeť Hospodinovi. 17 Povedal: Chráň ma, Hospodine, to urobiť. Je to krv mužov, ktorí šli s nasadením vlastného života. Preto nechcel piť. Toto dokázali títo traja hrdinovia. 18 Aj Jóábov brat Abíšaj, syn Cerújin, bol predákom tridsiatich. To je ten, čo zamával kopijou nad pobitými mužmi. Získal si meno medzi tridsiatimi. 19 Z tých tridsiatich bol najslávnejší, takže sa stal ich veliteľom, ale tým prvým trom sa nevyrovnal. 20 Benájáhú, syn Jehójádov, udatný muž veľkých činov, bol z Kabceélu a zabil dvoch synov Ariéla Moábskeho. Ten zostúpil a zabil v jame leva, a to v deň, keď bol sneh. 21 Zabil aj Egypťana, obrovského muža. Hoci mal Egypťan v ruke kopiju, on šiel na neho s palicou: Egypťanovi vytrhol z ruky kopiju a ňou ho zabil. 22 To vykonal Jehójádov syn Benájáhú, ktorý si získal meno medzi tými tridsiatimi hrdinami. 23 Bol medzi tridsiatimi najslávnejší, ale oným trom sa nevyrovnal. Dávid ho ustanovil nad svojou telesnou strážou. 24 Jóábov brat Asáél bol tiež medzi tridsiatimi; Elchánán, syn Dódu z Betlehema, 25 Šammá z Charódu, Elíká z Charódu, 26 Chelec z Pelétu, Írá, syn Ikéšov z Tekóy, 27 Abíezer z Anatótu, Mebunnaj z Chúše, 28 Calmón z Achóachu, Mahraj z Netófy, 29 Cheleb, syn Baanov z Netófy, Ittaj, syn Ribaja z benjamínskej Gibey, 30 Benajá Piratónsky, Hiddaj z Nachalá-Gaašu, 31 Abí-Albón z Arby, Azmávet z Bachúrímu, 32 Eljachbá zo Šaalbónu, Jášénovi synovia, Jonatán, 33 Šamma Harársky, Achíám, syn Šárárov z Haráru, 34 Elífelet, syn Achasbaja z Maachy, Ellíám, syn Achitófela Gillónskeho, 35 Checraj Karmelský, Paaraj Arbijský, 36 Jigeal, syn Nátanov z Cóby, Bání Gádsky, 37 Celek Ammónsky, Nachraj z Beérótu, zbrojnoš Cerújinho syna Jóába, 38 Írá Itrijský, Gáréb Itrijský, 39 Uríáš Chetejský. Spolu ich bolo tridsaťsedem.