Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

20. kapitola

Šebova vzbura

1 Našiel sa tam náhodou jeden naničhodník menom Šeba, Bichrího syn, Benjamínec. Ten zatrúbil na trúbu a volal: My nemáme podiel na Dávidovi, ani dedičstva na Izajovom synovi. Každý do svojho stanu, Izrael!
2 Vtedy všetci izraelskí mužovia odstúpili od Dávida a šli za Bichrího synom Šebom, ale judskí mužovia sa pridŕžali svojho kráľa od Jordánu až po Jeruzalem. 3 Tak prišiel Dávid domov do Jeruzalema, vzal desať vedľajších žien, ktoré tam zanechal strážiť dom, dal ich do domáceho väzenia, živil ich, ale nevchádzal k nim. Zostali zavreté až do smrti a žili ako vdovy. 4 Potom povedal kráľ Amásovi: Zvolaj mi do troch dní judských mužov a buď tu aj ty! 5 Amása odišiel zvolať Júdejcov, ale prekročil určený čas. 6 Vtedy povedal Dávid Abíšajovi: Teraz nám Bichrího syn Šeba bude nebezpečnejší ako Absolón. Preto vezmi služobníkov svojho pána a prenasleduj ho, aby si nenašiel opevnené mestá a aby nám neušiel z očí. 7 Vyrazili za ním Jóábovi mužovia i Kereťania a Peleťania a všetci hrdinovia; a vyšli z Jeruzalema prenasledovať Šebu, syna Bichrího. 8 Keď už boli pri veľkej skale, ktorá je v Gibeóne, prichádzal k nim Amása. Jóáb bol oblečený do šiat, na nich mal opásaný meč, pripevnený na bedrách, ale mu vypadol, keď kráčal. 9 Jóáb povedal Amásovi: Ako sa máš, brat môj! Pritom Jóáb pravou rukou chytil Amásu za bradu, akoby ho chcel pobozkať. 10 No Amása si nevšimol meč, ktorý mal Jóáb v ruke. Ten mu ho vrazil do brucha tak, že mu vnútornosti vypadli na zem, a on zomrel bez toho, že by mu bol dal druhú ranu. Jóáb a jeho brat Abíšaj však prenasledovali Šebu, syna Bichrího. 11 Z Jóábových služobníkov stál jeden nad Amásom a volal: Kto je za Jóába a za Dávida, nech ide za Jóábom! 12 Ale Amása ležal v krvi uprostred cesty. Keď onen muž videl, že sa všetok ľud zastavuje, odtiahol Amásu z cesty na pole a hodil na neho rúcho, lebo videl, že každý, kto prešiel popri ňom, zastal. 13 Keď ho odpratali z cesty, všetci mužovia šli za Jóábom prenasledovať Šebu, syna Bichrího. 14 Tento však prešiel cez všetky izraelské kmene až po Ábel-Bétmaachu, a všetci Bichrijci sa zhromaždili a šli za ním. 15 Všetok ľud, ktorý bol s Jóábom, prišiel a obkľúčil ho v Ábel-Bétmaache; nasypali val proti mestu, ktorý siahal až po hradby, a snažili sa zrúcať múry. 16 Vtom zvolala múdra žena z mesta: Počujte, počujte! Povedzte Jóábovi: Príď sem, chcem sa s tebou zhovárať. 17 Keď sa k nej priblížil, spýtala sa ho: Ty si Jóáb? On odpovedal: Som! Ona mu vravela: Počuj slová svojej služobnice. I odpovedal: Počúvam. 18 Hovorila ďalej: Za starých čias vravievali: Len nech sa opýtajú v Ábele, vtedy dôjdu k cieľu! 19 Ja som z pokojných a verných v Izraeli, a ty sa usiluješ skaziť mesto a matku v Izraeli! Prečo chceš ničiť Hospodinovo dedičstvo? 20 Vtedy Jóáb odpovedal: Vôbec nie, vonkoncom nie! Nechcem ani ničiť, ani skaziť! 21 Nie je to tak, ale muž z Efrajimského pohoria menom Šeba, syn Bichrího, pozdvihol ruku proti kráľovi Dávidovi. Vydajte mi ho samého, a ja odtiahnem od mesta. Žena povedala Jóábovi: Hľa, jeho hlavu ti prehodia cez múr. 22 Nato žena prehovorila celé mesto svojou múdrosťou, tak že Šebovi, synovi Bichrího, zoťali hlavu a hodili ju Jóábovi. Keď ten zatrúbil na trúbu, rozišli sa von z mesta, každý do svojho stanu. A Jóáb sa vrátil do Jeruzalema ku kráľovi.

Dávidovi hodnostári

23 Jóáb velil celému vojsku Izraela a Jehójádov syn Benájá Kereťanom a Peleťanom.
24 Adórám bol nad nútenými prácami a Achilúdov syn Jehóšáfát bol kancelárom. 25 Šejá bol pisárom, Cádók a Ebjátár boli kňazmi. 26 Jáírovec Írá bol tiež Dávidovým kňazom.