19. kapitola
1 Jóábovi oznámili: Hľa, kráľ plače a smúti za Absolónom. 2 Víťazstvo toho dňa sa tak zmenilo na smútok pre všetok ľud, pretože ľud počúval v ten deň: Kráľ žiali za svojím synom. 3 Ľud sa ten deň vkrádal do mesta, ako sa vkrádajú ľudia, keď sa hanbia, že utiekli z boja. 4 Kráľ si zakryl tvár a nahlas bedákal: Syn môj Absolón, syn môj, syn môj! Jóáb napomína Dávida
5 Vtedy vošiel Jóáb do domu ku kráľovi a povedal: Dnes si potupil všetkých svojich služobníkov, ktorí ti dnes zachránili život, i život tvojich synov, tvojich dcér, a život tvojich žien, a život tvojich vedľajších žien. 6 Lebo miluješ tých, čo ťa nenávidia, a nenávidíš tých, čo ťa milujú. Veru dnes si ukázal, že ti nezáleží na tvojich kniežatách a služobníkoch, lebo dnes som poznal, že by sa ti bolo páčilo, keby Absolón zostal nažive a my všetci boli by sme dnes mŕtvi. 7 Preto teraz vstaň, vyjdi von a prehovor k srdcu svojich služobníkov; lebo prisahám na Hospodina, že ak nevyjdeš, ani jeden neostane s tebou túto noc, a bude to pre teba horšie ako všetko zlé, čo ťa postihlo od tvojej mladosti až doteraz. 8 Vtedy kráľ vstal a posadil sa v bráne. Oznámili všetkému ľudu: Ajhľa, kráľ sedí v bráne. Nato všetok ľud prišiel pred kráľa. Ale Izrael sa rozutekal, každý do svojho stanu. Dávidov návrat z Machanajimu
9 Vtedy sa strhla zvada medzi všetkým ľudom po všetkých izraelských kmeňoch. Hovorili: Kráľ nás vytrhol z rúk našich nepriateľov, on nás vyslobodil z rúk Filištíncov, a teraz utiekol z krajiny pred Absolónom. 10 A Absolón, ktorého sme pomazali nad sebou, zomrel v boji! Prečo sa teraz zdráhate priviesť kráľa späť? 11 Preto kráľ Dávid poslal ku kňazom Cádókovi a Ebjátárovi odkaz: Prehovorte s judskými staršími a povedzte im: Prečo chcete poslední priviesť späť kráľa do jeho domu? Lebo o čom hovoril celý Izrael, dostalo sa až do kráľovho domu. 12 Vy ste moji bratia, moja kosť a moje telo, prečo chcete poslední priviesť kráľa? 13 Amásovi povedzte: Nie si ty moja kosť a moje telo? Toto nech mi učiní Boh a toto nech pridá, ak namiesto Jóába ty nebudeš vojvodcom u mňa po všetky časy. 14 Tak si naklonil srdce všetkých judských mužov do jedného. I poslali ku kráľovi odkaz: Vráť sa i všetci tvoji služobníci. 15 Kráľ sa vrátil a prišiel až k Jordánu; Júda prišiel do Gilgálu kráľovi v ústrety, aby previezli kráľa cez Jordán. Šimeí prosí o milosť
16 Aj Šimeí, syn Benjamínca Géru, ktorý bol z Bachurímu, sa ponáhľal a šiel s judskými mužmi v ústrety kráľovi Dávidovi. 17 Bolo s ním tisíc mužov z Benjamína, aj služobník Saulovho domu Cíbá a s ním jeho pätnásť synov i jeho dvadsať služobníkov. Prešli cez Jordán až pred kráľa. 18 Prešli cez brod, aby previezli kráľovu rodinu a urobili to, čo uzná za dobré. Vtedy Gérov syn Šimeí pri prechode cez Jordán padol pred kráľom 19 a prehovoril k nemu: Nech mi môj pán nepočíta neprávosti a nespomína, ako ťa tupil tvoj služobník v deň, keď môj pán a kráľ vyšiel z Jeruzalema. Nech si to kráľ nepripustí k srdcu, 20 lebo tvoj služobník vie, že zhrešil. Dnes však z celého domu Jozefovho prichádzam prvý v ústrety svojmu pánovi a kráľovi. 21 Nato povedal Cerújin syn Abíšaj: Či nemá zomrieť Šimeí za to, že preklínal pomazaného Hospodinovho? 22 Ale Dávid odpovedal: Čo mám robiť s vami, synovia Cerúje, že ste mi dnes na pokušenie? Dnes má byť niekto usmrtený v Izraeli? Či vari neviem, že som dnes kráľom nad Izraelom? 23 Potom povedal kráľ Šimeímu: Neumrieš! A kráľ sa mu zaprisahal. Mefibóšet sa ospravedlňuje
24 Aj Saulov vnuk Mefibóšet vyšiel v ústrety kráľovi; ale neošetroval si nohy, neupravoval si fúzy a nepral si šaty od toho dňa, čo odišiel kráľ, až do dňa, keď sa v pokoji vrátil. 25 Keď prišiel v ústrety kráľovi do Jeruzalema, kráľ sa ho opýtal: Prečo si nešiel so mnou, Mefibóšet? 26 On odpovedal: Pán môj a kráľ, môj služobník ma oklamal, lebo keď som ja, tvoj služobník, povedal: Osedlaj mi osla, sadnem si na neho a pôjdem s kráľom, lebo tvoj služobník je krivý, 27 ohovoril tvojho služobníka u môjho pána a kráľa. Ale môj pán a kráľ je ako anjel Boží; preto urob tak, ako uznáš za dobré. 28 Lebo celý dom môjho otca nič iné nemohol očakávať od môjho pána a kráľa ako smrť, ale ty si posadil svojho služobníka medzi tých, ktorí jedli pri tvojom stole. Akého práva by som sa ešte mohol dovolávať? Čoho sa mám ešte dožadovať od kráľa? 29 Kráľ mu odpovedal: Prečo hovoríš toľko o svojich veciach? Povedal som: Ty a Cíbá si rozdeľte pole! 30 Mefibóšet odpovedal kráľovi: Nech si aj všetko vezme, len keď sa môj pán a kráľ v pokoji vrátil do svojho domu. Dávid pozýva Barzillaja do Jeruzalema
31 I Barzillaj Gileádsky vyšiel z Rogelímu a prišiel s kráľom k Jordánu, aby ho cezeň previedol. 32 Barzillaj bol veľmi starý, osemdesiatročný; on vydržiaval kráľa, kým býval v Machanajime, lebo to bol veľmi zámožný človek. 33 Kráľ povedal Barzillajovi: Prejdi so mnou, a ja ťa budem vydržiavať u seba v Jeruzaleme. 34 Ale Barzillaj odpovedal kráľovi: Koľkože rokov budem ešte žiť, aby som šiel s kráľom do Jeruzalema? 35 Dnes mám osemdesiat rokov; či viem ešte rozoznať, čo je dobré a čo zlé? Či môže tvoj služobník ochutnať, čo je alebo pije? Či môže počúvať hlas spevákov a speváčok? Prečo by tvoj služobník mal byť ešte na ťarchu svojmu pánovi, kráľovi? 36 Len máličko pôjde tvoj služobník s kráľom za Jordán. Prečo by sa mi chcel kráľ takouto odmenou odplatiť? 37 Dovoľ, prosím, nech sa vráti tvoj služobník; nech zomrie vo svojom meste, pri hrobe svojho otca a matky. Ale tu je tvoj služobník Kimhám, on nech ide s mojím pánom a kráľom; urob s ním, ako uznáš za dobré. 38 Vtedy kráľ povedal: Kimhám pôjde so mnou, a ja s ním naložím, ako ty uznáš za dobré. Urobím ti, čo si želáš odo mňa. 39 A keď všetok ľud prešiel cez Jordán, a aj kráľ prešiel, pobozkal kráľ Barzillaja a na rozlúčku ho požehnal; a on sa vrátil na svoje miesto. 40 Tak sa pobral kráľ do Gilgálu a Kimhám šiel s ním; kráľa sprevádzal všetok ľud judský aj polovica izraelského domu. 41 Tu prišli ku kráľovi všetci izraelskí mužovia a pýtali sa ho: Prečo ťa nám ukradli naši bratia, judskí mužovia, a previedli cez Jordán kráľa a jeho dom, i všetkých Dávidových mužov s ním? 42 Nato všetci judskí mužovia odpovedali izraelským mužom: Pretože nám je kráľ bližší príbuzný. Prečo sa na to hneváte? Či sme zjedli niečo z kráľa, alebo sme ho vari uniesli? 43 Nato mužovia izraelskí takto odpovedali judským mužom: Desať dielov máme na kráľovi, preto i na Dávida máme väčšie právo ako vy. Prečo ste nás znevážili? Či sme my o tom nehovorili skôr, že treba kráľa priviesť späť? Ale Júdejci kričali ostrejšie ako Izraelci.