Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

18. kapitola

Porážka Absolónových vojsk

1 Nato Dávid urobil prehliadku ľudu, ktorý bol s ním, a ustanovil nad ním tisícnikov a stotníkov.
2 Tretinu ľudu podriadil veleniu Jóábovmu, tretinu veleniu Jóábovho brata Abíšaja, syna Cerúje, a tretinu veleniu Ittaja Gatského. Vtedy povedal kráľ ľudu: Aj ja chcem ísť s vami do boja. 3 Ale ľud vravel: Ty nepôjdeš, lebo ak by sme museli utekať, nebudú na nás dbať, ba keby nás i polovica zomrela, nebudú o nás dbať. Ale ty si ako tisíc z nás; lepšie bude teraz, keď nám budeš pomáhať z mesta. 4 Kráľ im povedal: Urobím, ako uznáte za dobré. Vtedy sa kráľ postavil k bráne a všetok ľud vychádzal po stovkách a tisíckach. 5 Kráľ prikázal Jóábovi, Abíšajovi a Ittajovi: Šetrne mi zaobchádzajte so synom Absolónom! Všetok ľud počul, čo kráľ prikazoval všetkým veliteľom o Absolónovi. 6 Vtedy vyšiel do poľa proti Izraelu, a strhla sa bitka v Efrajimskom lese. 7 Dávidovi služobníci tam porazili izraelský ľud; Spôsobili im v ten deň veľkú porážku. Zahynulo až dvadsaťtisíc mužov. 8 Bitka sa rozšírila na celú krajinu, takže v ten deň pohltil z ľudu viac les ako meč.

Absolónova smrť

9 Absolón sa zrazu ocitol pred Dávidovými služobníkmi; išiel na mulici. Keď mulica podbehla pod konáre veľkého duba, zachytila sa jeho hlava o dub, takže ostal visieť medzi nebom a zemou. Ale mulica, ktorá bola pod ním, odbehla.
10 Keď to istý muž videl, oznámil to Jóábovi, a povedal: Hľa, videl som Absolóna visieť na dube. 11 Jóáb mu odpovedal: Keď si to videl, prečo si ho hneď tam nezrazil k zemi? A ja už by som zariadil, aby si dostal desať šekelov striebra a jeden opasok. 12 Ale muž povedal Jóábovi: I keby si mi bol na ruku odrátal tisíc strieborniakov, nebol by som vztiahol ruku na kráľovho syna. Lebo sme počuli, ako kráľ prikazoval tebe, Abíšajovi aj Ittajovi: Šetrite mi syna Absolóna! 13 Keby som sa bol toho i zradne dopustil proti jeho životu, nebolo by sa to utajilo pred kráľom, ale ty by si bol zostal stranou. 14 Vtedy povedal Jóáb: Nebudem sa tu zdržovať s tebou. Vzal do ruky tri kopije, vrazil ich Absolónovi do srdca, keď ešte žil na dube. 15 Absolóna obklopili desiati mládenci, Jóábovi zbrojnoši, a tak ho bili, až ho usmrtili. 16 Vtom zatrúbil Jóáb na trúbu a ľud prestal prenasledovať Izrael, lebo Jóáb ho zastavil. 17 I vzali Absolóna, hodili ho v lese do veľkej jamy a nahádzali na neho veľkú hŕbu skál. A celý Izrael sa rozutekal, každý do svojho stanu. 18 Absolón si ešte za svojho života postavil pamätný stĺp v kráľovskom údolí, lebo povedal: Nemám syna, aby zachoval pamiatku môjho mena. Preto povolal tento stĺp podľa seba; až dodnes sa volá Pamätník Absolónov. 19 Vtedy Cádókov syn Achímaac povedal: Odbehnem a zvestujem kráľovi, že ho Hospodin vyslobodil z rúk jeho nepriateľov. 20 Ale Jóáb mu povedal: Dnes by si nebol poslom radostnej zvesti, ale radostnú správu podáš v iný deň; dnes to nezvestuj, pretože zomrel kráľov syn. 21 Potom Jóáb povedal Kušijcovi: Choď, oznám kráľovi, čo si videl. Kušijec sa poklonil Jóábovi a bežal. 22 Ale Cádókov syn Achímaac znovu povedal Jóábovi: Nech sa stane, čo chce; pobežím aj ja za Kušijcom. Jóáb odpovedal: Prečo chceš i ty bežať, syn môj? Nedostaneš odmenu za dobrú zvesť. 23 Ale on povedal: Nech sa stane, čo chce, pobežím. Odpovedal mu: Tak bež! A Achímaac bežal cez Okolie jordánske a predbehol černocha. 24 Dávid sedel medzi dvoma bránami; strážny však vystúpil na strechu brány, na múr. Keď sa pozrel, uvidel, že niekto beží sám. 25 Strážny zavolal a oznámil to kráľovi. Nato kráľ povedal: Keď je sám, je dobrá zvesť v jeho ústach. Muž sa stále približoval. 26 Keď strážny videl bežať i druhého muža, zavolal na vrátneho: Hľa, zasa beží niekto samotný. Kráľ odpovedal: Aj to je posol radostnej správy. 27 Strážny zase povedal: To je dobrý človek; iste prichádza s dobrou zvesťou. 28 Vtom Achímaac povedal kráľovi: Pokoj ti! Poklonil sa mu tvárou až k zemi so slovami: Požehnaný Hospodin, tvoj Boh, ktorý ti vydal mužov, čo pozdvihli ruku proti môjmu pánovi, kráľovi. 29 Vtedy sa kráľ opýtal: Či sa vedie dobre môjmu synovi Absolónovi? Achímaac odpovedal: Videl som veľký zhluk, keď Jóáb posielal kráľovského služobníka a mňa, tvojho sluhu, ale neviem, čo to bolo. 30 Kráľ mu povedal: Odstúp a staň si sem! Odstúpil a stál. 31 Vtom prišiel černoch a povedal: Dobrú zvesť dostáva môj pán a kráľ, lebo dnes ťa vyslobodil Hospodin z ruky všetkých, ktorí povstali proti tebe. 32 Kráľ sa opýtal černocha: Či sa môjmu synovi Absolónovi dobre vodí? Černoch odpovedal: Nech všetkých nepriateľov môjho pána a kráľa a všetkých, čo zlým činom povstali proti tebe, stihne to isté, čo sa stalo tvojmu synovi.

Dávidov žiaľ za Absolónom

33 To kráľom otriaslo; vyšiel do siene nad bránou a plakal. Idúcky volal: Syn môj Absolón, syn môj, syn môj Absolón! Keby som bol ja zomrel miesto teba! Absolón, syn môj, syn môj!