Dve percentá (2 %)

17. kapitola

Chúšaj ruší Achitófelovu radu

1 Potom Achitófel povedal Absolónovi: Dovoľ, aby som si vybral dvanásťtisíc mužov a tejto noci pôjdem prenasledovať Dávida.
2 Prepadnem ho, kým je unavený a skleslý. Vyľakám ho, takže všetok ľud, ktorý je s ním, utečie; len samého kráľa zabijem, 3 a všetok ľud privediem k tebe, lebo návrat všetkých závisí od smrti toho, ktorého hľadáš. Vtedy všetok ľud bude mať pokoj. 4 Táto reč sa zdala správnou i Absolónovi, i všetkým starším Izraela. 5 Absolón povedal: Zavolaj aj Arkijca Chúšaja, aby sme počuli, čo povie on. 6 Keď Chúšaj prišiel k Absolónovi, ten mu povedal: Achitófel radil toto. Či máme konať podľa jeho slov? Ak nie, poraď ty! 7 Nato Chúšaj povedal Absolónovi: Tentoraz to nie je dobrá rada, ktorú dal Achitófel. 8 Ďalej hovoril Chúšaj: Poznáš svojho otca a jeho mužov, že sú to hrdinovia, a pritom roztrpčení ako medvedica na poli, zbavená svojich mláďat Aj tvoj otec je bojovník, svojim ľuďom nedá v noci odpočívať. 9 Iste sa skrýva v nejakých roklinách alebo na nejakom inom mieste. Keby niekto z ľudu padol hneď na začiatku, a voľakto sa to dopočuje, rozchýri, že ľud, ktorý stál za Absolónom, utrpel už porážku, 10 vtedy i najudatnejší, ktorý má srdce ako lev, úplne ochabne, lebo celý Izrael vie, že tvoj otec je hrdina, a tí, čo sú s ním, sú bojovníci. 11 Preto ti radím: zhromaždi okolo seba celý Izrael od Dánu až po Beér-Šebu, nech ich je mnoho ako piesku pri mori. Ty pôjdeš osobne do boja. 12 Potom prídeme k nemu na niektorom mieste, a kde ho nájdeme, vrhneme sa na neho, ako keď rosa padá na zem, a neostane ani on ani jediný z jeho mužov. 13 Keby sa však stiahol do niektorého mesta, vtedy celý Izrael prinesie k mestu povrazy a strhneme ho do potoka, takže sa z neho nenájde ani kamienok. 14 Vtedy Absolón i všetci izraelskí mužovia hovorili: Lepšia je rada Arkijca Chúšaja ako rada Achitófelova. Hospodin prikázal zmariť dobrú radu Achitófelovu, aby Hospodin uviedol pohromu na Absolóna.

Dávid za Jordánom

15 Chúšaj oznámil kňazom Cádókovi a Ebjátárovi: To a to radil Achitófel Absolónovi a izraelským starším, ja som však radil takto a takto.
16 Preto teraz rýchlo pošlite správu Dávidovi a povedzte mu: Túto noc nenocuj pri brodoch na púšti, ale určite prejdi na druhú stranu, aby nezahynul kráľ a všetok ľud, ktorý je s ním. 17 Jonatán a Achimaac stáli pri prameni Rógel. Pribehla k nim slúžka, oznámila im to, a oni zas odišli oznámiť to kráľovi Dávidovi, lebo sa nemohli nikde ukázať ani vojsť do mesta. 18 Ale zazrel ich nejaký mládenec a oznámil to Absolónovi. Preto sa obaja rýchlo vzdialili a vošli v Bachuríme do domu muža, ktorý mal vo dvore cisternu, a spustili sa do nej. 19 Žena vzala plachtu, rozprestrela ju na vrch cisterny a nasypala na ňu zrná, takže nebolo nič poznať. 20 Keď Absolónovi služobníci prišli k žene do domu a pýtali sa: Kde je Achímaac a Jonatán? žena im odpovedala: Odišli k vode. Hľadali ich, ale nenašli, a tak sa vrátili do Jeruzalema. 21 Keď tí odišli, títo vystúpili z cisterny, šli a podali správu kráľovi Dávidovi. Povedali mu: Vstaňte a rýchlo prejdite cez vodu, lebo takto radil Achitófel proti vám. 22 Preto vstal Dávid a všetok ľud, ktorý bol s ním, a prešli cez Jordán. Do ranného svitu nezostal ani jeden, čo by nebol prešiel. 23 Keď Achitófel videl, že sa nestalo podľa jeho rady, osedlal osla, pobral sa a odišiel domov, do svojho mesta. Porobil poriadok a obesil sa; tak zomrel a pochovali ho v otcovskom hrobe. 24 Ale Dávid prišiel do Machanajimu. A Absolón prešiel cez Jordán; on i všetci izraelskí mužovia s ním. 25 Vtedy Absolón ustanovil nad vojskom Amásu namiesto Jóába. Amása bol synom muža, ktorý sa volal Jitrá Izraelský a ktorý mal pomer s Náchášovou dcérou Abígal, sestrou Jóábovej matky Cerúje. 26 Izrael s Absolónom sa utáboril v Gileáde. 27 Keď Dávid prišiel do Machanajimu, Šóbí, syn Náchášov z Rabby ammónskej, Máchír, syn Amiélov z Lódebáru, a Barzillaj Gileádsky z Rógelímu 28 priniesli Dávidovi a ľudu, ktorý bol s ním, lôžka, čaše a hlinené nádoby, tiež pšenicu, jačmeň i múku, pražené zrno, fazuľu a šošovicu, 29 med a maslo i ovce a tvaroh, aby mali čo jesť, lebo povedali: Ľud na púšti je hladný, unavený a smädný.