Dve percentá (2 %)

14. kapitola

Omilostenie Absolóna

1 Keď Cerújin syn Jóáb zbadal, že kráľovo srdce je naklonené Absolónovi,
2 poslal do Tekóy, dal priviesť odtiaľ múdru ženu a povedal jej: Rob tak, akoby si mala smútok, a obleč si smútočné rúcho; nepomaž sa olejom, aby si vyzerala ako žena, ktorá už mnohé dni smúti za mŕtvym. 3 Choď ku kráľovi a povedz mu to a to! Potom ju Jóáb poučil, čo má hovoriť. 4 Keď žena z Tekóy prišla ku kráľovi, padla tvárou k zemi, poklonila sa a povedala: Pomôž mi, kráľ! 5 Kráľ sa jej opýtal: Čo ti je? Ona odpovedala: Ach, som žena vdova, lebo mi zomrel muž. 6 Tvoja služobnica mala dvoch synov, ktorí sa medzi sebou pohádali na poli, a keď nebolo nikoho, kto by ich od seba odtrhol, jeden z nich udrel druhého a zabil ho. 7 A hľa, celá rodina povstala proti tvojej služobnici a hovorí: Vydaj bratovraha, aby sme ho usmrtili za život jeho brata, ktorého zabil, a zahubíme i jeho dediča. Vtedy by mi vyhasili aj uhlík, ktorý mi zostal, aby po mojom mužovi neostalo ani len meno, ani potomstvo na zemi. 8 Nato kráľ povedal žene: Choď domov, a ja vydám rozkaz o tebe. 9 Ale žena z Tekóy odpovedala kráľovi: Pán môj a kráľ môj, nech je vina na mne a na dome môjho otca, ale kráľ a jeho trón nech sú bez viny. 10 Kráľ povedal: Ak niekto povie niečo proti tebe, priveď ho ku mne, a nikdy sa ťa už nedotkne! 11 I povedala: Nech sa, prosím, rozpomenie kráľ na Hospodina, svojho Boha, aby pomstitelia krvi nehubili viac a aby nezničili môjho syna. On odpovedal: Akože žije Hospodin, tvojmu synovi sa ani len vlas neskriví. 12 Ale žena povedala: Dovoľ svojej služobnici prehovoriť ešte slovo k svojmu pánovi, kráľovi. Povedal: Hovor! 13 Žena povedala: Prečo zamýšľaš podobnú vec proti Božiemu ľudu? Lebo keď kráľ vyslovil tento výrok, sám je vinný, lebo nedovolí priviesť svojho vyhnanca späť. 14 Musíme zomrieť, a sme ako voda vyliata na zem, ktorú nemožno pozbierať. Ani Boh nechce odňať život, ale má stále na mysli, aby ani vyhnanca neodohnal od seba. 15 Nuž prišla som teda toto vyrozprávať svojmu kráľovi, môjmu pánovi, lebo ma strašil ľud. Tvoja služobnica si však povedala: Prehovorím s kráľom, azda vyplní žiadosť svojej služobnice. 16 Lebo kráľ vypočuje a vyslobodí svoju služobnicu z ruky človeka, ktorý chce vyhladiť mňa spolu s mojím synom z Božieho dedičstva. 17 Tvoja služobnica si ešte povedala: Nech mi bude útechou slovo pána, môjho kráľa, lebo kráľ, môj pán, je ako Boží anjel: vybadá dobré i zlé. Hospodin, tvoj Boh, buď s tebou! 18 Potom kráľ žene odpovedal: Nezatajuj mi nič z toho, čo sa ťa opýtam. Žena odvetila: Nech hovorí kráľ, môj pán. 19 Kráľ povedal: Nie je s tebou vo všetkom tomto ruka Jóábova? Žena odpovedala: Ako žije duša, pán môj, kráľ, nikto sa nemôže odchýliť ani napravo ani naľavo od toho, čo hovoril kráľ, môj pán; lebo tvoj služobník Jóáb mi to sám rozkázal a on vložil do úst tvojej služobnice všetky tieto slová. 20 Tvoj služobník Jóáb to urobil tak preto, aby tá vec dostala iný obrat. Ale môj pán je múdry ako Boží anjel: vie všetko, čo sa deje na zemi. 21 Nato povedal kráľ Jóábovi: Dobre, urobím to; choď a doveď späť mládenca Absolóna. 22 Vtedy Jóáb padol tvárou k zemi, poklonil sa, ďakoval kráľovi a povedal: Dnes vie tvoj služobník, že som našiel priazeň v tvojich očiach, pán môj a kráľ, lebo kráľ splnil žiadosť svojho služobníka. 23 Potom Jóáb vstal, odišiel do Gešúru a priviedol Absolóna do Jeruzalema. 24 Ale kráľ povedal: Nech sa vráti do svojho domu, nech neuzrie moju tvár. Tak sa Absolón vrátil do svojho domu, ale kráľovu tvár nevidel. 25 V celom Izraeli nebolo takého krásneho muža, ktorého by tak chválili ako Absolóna, od hlavy až po päty nebolo na ňom chyby. 26 Keď si strihával hlavu - a robil to každoročne preto, že mu bola ťažká - vlasy z jeho hlavy vážili dvesto šekelov kráľovskej váhy. 27 Absolónovi sa narodili traja synovia a jedna dcéra menom Támár. Bola to žena krásneho zjavu. 28 Absolón už dva roky býval v Jeruzaleme, ale kráľovu tvár nevidel. 29 Preto poslal po Jóába a chcel ho poslať ku kráľovi. Ale ten nechcel k nemu prísť. Poslal poňho druhýkrát, ale zas nechcel prísť. 30 Absolón povedal svojim služobníkom: Pozrite, Jóábovo pole je blízko môjho, a má na ňom jačmeň. Choďte a podpáľte ho! A tak Absolónovi sluhovia podpálili pole. 31 Vtedy Jóáb vstal, prišiel k Absolónovi do jeho domu a povedal mu: Prečo tvoji sluhovia podpálili moje pole? 32 Absolón mu odpovedal: Hľa, poslal som k tebe s odkazom: Príď sem a pošlem ťa ku kráľovi, aby si mu povedal: Načo som prišiel z Gešúru? Lepšie by mi bolo, keby som bol ešte tam zostal. Ale teraz chcem vidieť kráľovu tvár. Ak je na mne vina, nech ma dá zabiť. 33 Vtedy Jóáb vstúpil ku kráľovi a oznámil mu to. Ten zavolal Absolóna; keď vošiel ku kráľovi, poklonil sa pred kráľom tvárou až k zemi. A kráľ pobozkal Absolóna.