Dve percentá (2 %)

13. kapitola

Amnón a Támár

1 Dávidov syn Absolón mal krásnu sestru menom Támár; Dávidov syn Amnón si ju zamiloval.
2 Amnón sa sužoval, až ochorel pre svoju sestru Támár, lebo bola pannou, a jemu sa zdalo nemožné dopustiť sa niečoho voči nej. 3 Mal však priateľa menom Jónádáb. Bol to syn Dávidovho brata Šimeu. Jónádáb bol veľmi múdry človek. 4 Povedal mu: Prečo ty, kráľovský syn, zo dňa na deň tak chradneš? Nepovieš mi to? Amnón mu povedal: Milujem Támár, sestru môjho brata Absolóna. 5 Jónádáb mu povedal: Ľahni si na lôžko a rob sa chorým. Keď ťa príde pozrieť tvoj otec, povedz mu: Nech príde moja sestra Támár a dá mi jesť; nech mi pred mojimi očami pripraví pokrm, aby som to videl a jedol z jej ruky. 6 Amnón si teda ľahol a robil sa chorým. Keď ho kráľ prišiel pozrieť, Amnón mu povedal: Nech príde moja sestra Támár a nech pripraví pred mojimi očami dva koláče; chcel by som jesť z jej ruky. 7 Potom Dávid poslal Támár odkaz: Choď do domu svojho brata Amnóna a priprav mu pokrm. 8 Keď prišla do domu svojho brata, on ležal. Vzala cesto, vymiesila ho a pripravila pred jeho očami. Upiekla koláče. 9 Potom vzala panvicu, položila pred neho, ale on nechcel jesť. Tu povedal Amnón: Pošlite všetkých mužov odo mňa preč! Vtedy všetci mužovia od neho odišli. 10 Nato Amnón povedal Támár: Prines mi to jedlo do izby, chcel by som ho jesť z tvojej ruky. Támár vzala koláče, ktoré pripravila, a zaniesla ich svojmu bratovi Amnónovi do izby. 11 Keď mu podávala jesť, uchopil ju a povedal jej: Poď, ľahni si ku mne, sestra moja. 12 Ona mu odpovedala: Nie, brat môj, nerob mi násilie, lebo tak sa nerobí v Izraeli. Nepáchaj nehanebnosť. 13 Kdeže sa podejem od hanby, a ty budeš ako nejaký nehanebník v Izraeli. Ale prehovor s kráľom; on ma tebe neodoprie. 14 On ju však nepočúvol, a keďže bol mocnejší ako ona, ponížil ju a spal s ňou. 15 Nato Amnóna zachvátila veľká nenávisť voči nej, takže väčšia bola nenávisť, ktorou ju nenávidel, ako láska, ktorou ju miloval. Potom jej povedal: Zober sa a choď! 16 Ona mu odpovedala: Väčšiu krivdu mi robíš tým, že ma odháňaš, ako tým, čo si mi predtým urobil. Ale nechcel ju počúvať. 17 Zavolal si mládenca, ktorý ho obsluhoval, a povedal: Vyžeň ju odo mňa a zamkni za ňou dvere! 18 Mala na sebe dlhé šaty s rukávmi, lebo také plášte si obliekali kráľovské dcéry, panny. Keď ju jeho služobník vyhnal von a zamkol za ňou dvere, 19 Támár si posypala hlavu popolom a roztrhla dlhé šaty s rukávmi, ktoré mala na sebe, položila si ruku na hlavu a nariekala, kade šla. 20 Jej brat Absolón jej povedal: Bol pri tebe tvoj brat Amnón? Umĺkni teraz, sestra moja, on je tvoj brat, nepripúšťaj si to tak k srdcu. Támár zostala osamotená v dome svojho brata Absolóna. 21 Keď sa o tom všetkom dopočul kráľ Dávid, veľmi sa rozhneval. 22 Absolón však nehovoril s Amnónom ani po zlom, ani po dobrom, lebo znenávidel Amnóna za to, že zneuctil jeho sestru Támár.

Absolónova pomsta

23 Po dvoch rokoch strihali ovce u Absolóna v Baal-Chacóre, ktoré leží pri Efrajime. Absolón tam pozval všetkých kráľovských synov.
24 Absolón prišiel ku kráľovi a povedal: Hľa, u tvojho služobníka je strihanie oviec. Nech ide, prosím, so svojimi sluhami kráľ a jeho sluhovia. 25 Ale kráľ mu povedal: Nie, syn môj, nechoďme všetci, aby sme ti neboli na ťarchu. Hoci na neho naliehal, nechcel ísť, ale s pozdravom ho prepustil. 26 Absolón povedal: Ak nie, nech ide, prosím, s nami môj brat Amnón. Odpovedal mu kráľ: Prečo by mal ísť s tebou? 27 Ale keď Absolón naliehal na neho, poslal s ním Amnóna a všetkých kráľovských synov. 28 I rozkázal Absolón svojim sluhom: Dávajte pozor, keď bude mať Amnón z vína dobrú vôľu, a ja vám poviem: Udrite na neho, vtedy ho zabite. Nebojte sa! Veď som vám to ja rozkázal. Buďte zmužilí a udatní! 29 Vtedy Absolónovi sluhovia urobili s Amnónom tak, ako im Absolón prikázal. Nato všetci kráľovskí synovia vyskočili, každý na svoju mulicu, a utiekli. 30 Kým ešte boli na ceste, došla k Dávidovi zvesť: Absolón pobil všetkých kráľovských synov a neostal z nich ani jeden. 31 Nato kráľ vstal, roztrhol si rúcho a ľahol si na zem. Všetci jeho služobníci stáli okolo neho s roztrhnutým rúchom. 32 Nato sa ozval Jónádáb, syn Dávidovho brata Šimeu: Nech si môj pán nemyslí, že pobil všetkých mládencov, kráľovských synov, lebo len Amnón je mŕtvy, pretože to bolo Absolónovi vidno na tvári od toho dňa, čo tamten zneuctil jeho sestru Támár. 33 Tak teraz nech si to pán môj, kráľ, nepripúšťa k srdcu a nech nevraví, že všetci kráľovi synovia zomreli, lebo je mŕtvy len Amnón. 34 Absolón však utiekol. Keď sa mládenec na stráži začal pozorne dívať, zazrel zrazu prichádzať mnoho ľudí od choronajimskej cesty po horskom svahu. 35 Nato povedal Jónádáb kráľovi: Ajhľa, prichádzajú kráľovskí synovia; tak je, ako povedal tvoj služobník. 36 Sotva to dopovedal, hľa, kráľovskí synovia prišli a dali sa do hlasného náreku; i kráľ a všetci jeho služobníci veľmi plakali. 37 Absolón však ušiel, a odišiel ku gešúrskemu kráľovi Talmajovi, Amíchúrovmu synovi. Dávid však smútil za svojím synom deň čo deň. 38 Keď Absolón utiekol, odišiel do Gešúru a bol tam tri roky. 39 I zatúžil kráľ Dávid ísť za Absolónom, lebo sa už zmieril s Amnónovou smrťou.