Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

33. kapitola

Menaššeho modlárstvo

1 Menašše mal dvanásť rokov, keď sa stal kráľom, a päťdesiatpäť rokov kraľoval v Jeruzaleme.
2 Robil, čo sa nepáčilo Hospodinovi, podľa ohavností národov, ktoré Hospodin zahnal spred Izraelcov. 3 Znovu postavil výšiny, ktoré zrúcal jeho otec Chizkija, postavil oltáre pre baalov, zhotovil ašéry, klaňal sa celému nebeskému voju a slúžil mu. 4 Oltáre postavil i v dome Hospodinovom, o ktorom Hospodin vyriekol: V Jeruzaleme bude naveky prebývať moje meno. 5 Ďalej postavil na oboch nádvoriach domu Hospodinovho oltáre pre celý nebeský voj. 6 Ba sám previedol synov cez oheň v Ben-Hínnómskom údolí, veštil, čaroval a zaklínal, zaopatril si vyvolávačov duchov a jasnovidcov. Robil mnoho takého, čo sa nepáčilo Hospodinovi, aby Ho popudzoval. 7 Urobil tesanú modlu, postavil ju do domu Božieho, o ktorom riekol Boh Dávidovi a jeho synovi Šalamúnovi: V tomto dome a v Jeruzaleme, ktorý som si vyvolil zo všetkých kmeňov Izraela, naveky uložím svoje meno. 8 Neodstránim už viac nohu Izraela z pôdy, ktorú som určil vašim otcom, ak budú starostlivo zachovávať všetko, čo som im prostredníctvom Mojžiša prikázal: celý zákon, ustanovenia a predpisy. 9 Menašše však zviedol Judsko i obyvateľov Jeruzalema páchať väčšie zlo ako národy, ktoré vyhubil Hospodin spred Izraelcov. 10 Hoci sa Hospodin prihováral Menaššemu a jeho ľudu, nedbali na to. 11 Tu Hospodin priviedol na nich vojvodcov asýrskeho kráľa, ktorí zajali Menaššeho hákmi, spútali ho do okov a odviedli do Babylona. 12 Keď však bol v úzkosti, uchádzal sa o priazeň Hospodina, svojho Boha, a veľmi sa pokoril pred Bohom svojich otcov. 13 Keď sa k Nemu modlil, On vypočul jeho úpenie a priviedol ho späť do Jeruzalema, do jeho kráľovstva. Vtedy Menašše spoznal, že Hospodin je Boh. 14 Potom vybudoval vonkajšie hradby mesta Dávidovho, západne od Gíchónu, v údolí a pri vchode do Rybnej brány. Obohnal nimi Ófél a vybudoval ich veľmi vysoké. Vo všetkých opevnených mestách v Judsku umiestnil veliteľov vojska. 15 Potom odstránil cudzích bohov, modlu z domu Hospodinovho i všetky oltáre, ktoré postavil na návrší domu Hospodinovho a po celom Jeruzaleme. Vyhádzal ich von z mesta. 16 Znovu postavil na miesto oltár Hospodinov a obetoval na ňom obete spoločenstva a ďakovné obete. Vyzval Júdejcov, aby slúžili Hospodinovi, Bohu Izraela. 17 Ľud síce stále ešte obetoval na výšinách, lenže Hospodinovi, svojmu Bohu. 18 Ostatné Menaššeho činy, jeho modlitba k Bohu, slová vidcov, ktorí k nemu hovorili v mene Hospodina, Boha Izraela, sú zapísané v Dejinách izraelských kráľov. 19 Jeho modlitba, i ako bol vyslyšaný, jeho hriech, nevera, miesta, na ktorých vystavil výšiny a zriadil ašéry a tesané modly skôr, ako sa pokoril, sú zapísané v Dejinách vidcov. 20 Keď Menašše usnul so svojimi otcami, pochovali ho v jeho paláci. Miesto neho sa stal kráľom jeho syn Ámón.

Ámón

21 Ámón mal dvadsaťdva rokov, keď sa stal kráľom, a dva roky kraľoval v Jeruzaleme.
22 Robil, čo sa nepáčilo Hospodinovi, tak, ako robil jeho otec Menašše. Ámón obetoval všetkým tesaným modlám, ktoré zhotovil jeho otec Menašše, a slúžil im. 23 Pred Hospodinom sa však nepokoril, ako sa pokoril jeho otec Menašše, ba Ámón rozmnožil viny. 24 Jeho služobníci sa proti nemu sprisahali a usmrtili ho v jeho paláci. 25 Všetkých, čo sa sprisahali proti kráľovi Ámónovi, ľud krajiny pobil a miesto neho ustanovil za kráľa jeho syna Joziáša.