24. kapitola
Jóáš
1Jóáš mal sedem rokov, keď sa stal kráľom, a štyridsať rokov kraľoval v Jeruzaleme. Jeho matka sa volala Ciba z Beér-Šeby. 2Jóáš robil po celý život kňaza Jójádu, čo je správne v očiach Hospodinových. 3Jójáda mu vybral dve ženy, takže splodil synov a dcéry. 4Potom si však Jóáš zaumienil obnoviť dom Hospodinov. 5Zhromaždil kňazov a levítov a povedal im: Vyjdite do judských miest a z roka na rok zbierajte od všetkých Izraelcov peniaze na opravu domu svojho Boha. Poponáhľajte sa však s tým! Ale levíti sa neponáhľali. 6Nato povolal kráľ hlavného kňaza Jójádu a povedal mu: Prečo si nežiadal od levítov, aby odviedli z Judska a Jeruzalema daň, ktorú Mojžiš, služobník Hospodinov, a zhromaždenie Izraelcov ustanovili pre stánok svedectva? 7Veď bezbožná Atalja a jej synovia vtrhli do domu Božieho; všetky dary zasvätené domu Hospodinovmu použila pre baalov. 8Na kráľov rozkaz urobili jednu truhlicu a dali ju zvonku do brány domu Hospodinovho. 9Potom rozhlásili po Judsku a Jeruzaleme, aby prinášali Hospodinovi daň, ktorú ustanovil Mojžiš, služobník Boží, Izraelu na púšti. 10Vtedy sa zaradovali všetky kniežatá i všetok ľud, nosili peniaze a hádzali ich do truhlice, kým sa nenaplnila. 11Zakaždým, keď kráľ dal levítom preniesť truhlicu na kráľovský dozorný úrad, a keď videli, že je tam veľa peňazí, dostavil sa kráľov pisár a poverenec hlavného kňaza, vyprázdnili truhlicu a odniesli ju späť na miesto. Tak robili dennodenne a nazbierali množstvo peňazí. 12Kráľ a Jójáda ich potom vydávali tým, ktorí vykonávali práce v dome Hospodinovom. Tí zase najímali kamenárov a tesárov na obnovu domu Hospodinovho, ako i kováčov železa a bronzu na opravu domu Hospodinovho. 13Robotníci pracovali, tak že opravné práce pod ich rukami napredovali. Dom Boží uviedli do pôvodného stavu a spevnili ho. 14Keď boli hotoví, odniesli zvyšok peňazí pred kráľa a Jójádu. Z nich narobil náčinie pre dom Hospodinov, náčinie pre službu a obetovanie, panvice na kadenie, zlaté a strieborné predmety. Spaľované obete prinášali do domu Hospodinovho neprestajne po celý Jójádov život. 15Jójáda však zostarol a sýty vekom zomrel. Keď zomrel, mal stotridsať rokov. 16Pochovali ho v meste Dávidovom pri kráľoch, pretože v Izraeli konal dobro pre Boha a pre Jeho dom. 17Po Jójádovej smrti prišli judské kniežatá vzdať poctu kráľovi a on ich vypočul. 18Potom opustili dom Hospodina, Boha svojich otcov, a slúžili ašéram a modlám. Pre toto ich previnenie postihol Judsko a Jeruzalem hnev. 19Posielal medzi nich prorokov, aby ich obrátili k Hospodinovi, ale neposlúchli, ani keď ich varovali. 20Ale Duch Boží nadchol Zecharju, syna kňaza Jójádu, ktorý si zastal pred ľud a povedal mu: Takto vraví Boh: Prečo prestupujete prikázania Hospodinove? Nebude sa vám dobre vodiť. Pretože ste opustili Hospodina, i On opustil vás. 21Vzbúrili sa však proti nemu a na kráľov rozkaz ho na nádvorí domu Hospodinovho ukameňovali. 22Kráľ Jóáš si nespomenul na priazeň, ktorú mu preukázal jeho otec Jójáda, a zavraždil mu syna. Keď syn umieral, povedal: Nech Hospodin pohliadne na to a nech to pomstí! 23Asi o rok vytiahlo proti nemu sýrske vojsko. Prenikli do Judska a Jeruzalema, vyhubili všetky kniežatá ľudu a všetku svoju korisť poslali kráľovi do Damasku. 24Hoci sýrske vojsko prišlo len s hŕstkou mužov, Hospodin im vydal do rúk veľmi veľké vojsko, pretože opustili Hospodina, Boha svojich otcov. Tak vykonali súd nad Jóášom. 25Keď od neho odišli, zanechali ho v ťažkej chorobe; vlastní služobníci sa vzbúrili proti nemu pre krv syna kňaza Jójádu a zabili ho na jeho lôžku. Keď zomrel, pochovali ho v meste Dávidovom, nie však v kráľovských hroboch. 26Proti nemu sa sprisahali: Zábád, syn Ammónčanky Šimeáty, a Józábád, syn Moábky Šimríty. 27O jeho synoch, o množstve dane za neho a o základnej oprave domu Božieho je napísané vo Výklade knihy kráľov. Miesto neho sa stal kráľom jeho syn Amacja.