Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

18. kapitola

1 Jóšáfát mal mnoho bohatstva a slávy. Vstúpil i do rodinného pomeru s Achábom. 2 Po niekoľkých rokoch zišiel k Achábovi do Samárie. Acháb pobil mnoho oviec a hovädzieho dobytka pre neho a pre ľud, ktorý bol s ním, a nahovoril ho na výpravu proti Ramót-Gileádu. 3 Izraelský kráľ Acháb povedal judskému kráľovi Jóšáfátovi: Pôjdeš so mnou do Rámot-Gileádu? Povedal mu: Som ako ty a môj ľud je ako tvoj ľud; budem s tebou v boji. 4 Jóšáfát však povedal izraelskému kráľovi: Opýtaj sa ešte dnes na slovo Hospodinovo! 5 Vtedy izraelský kráľ zhromaždil prorokov, štyristo mužov, a povedal im: Máme ísť do boja proti Rámót-Gileádu, alebo sa mám toho vzdať? Povedali: Tiahni a Boh ho vydá do rúk kráľa.

Míchovo proroctvo

6 Jóšáfát však povedal: Nie je tu ešte nejaký Hospodinov prorok, ktorého by sme sa spýtali?
7 Izraelský kráľ povedal: Je ešte jeden, ktorého by sme sa mohli opýtať na Hospodina. Ja ho však nenávidím, lebo mi neprorokuje dobré, ale vždy len zlé. Je to Mícha, syn Jimlov. Jóšáfát povedal: Nech kráľ nevraví tak! 8 Nato izraelský kráľ zavolal jedného komorníka a prikázal: Priveď ihneď Míchu, syna Jimlovho! 9 Kým izraelský kráľ a judský kráľ Jóšáfát sedeli každý na svojom tróne, zaodiati kráľovským rúchom - sedeli na priestranstve pri vchode do Samárskej brány - všetci proroci pred nimi prorokovali. 10 Cidkija, syn Kenaánov, si urobil železné rohy a volal: Tak vraví Hospodin: Týmito budeš postrkovať Sýrčanov až do ich zániku. 11 Podobne prorokovali aj ostatní proroci: Tiahni proti Rámot-Gileádu a budeš mať úspech, lebo Hospodin ho vydá kráľovi do rúk. 12 Posol, ktorý šiel zavolať Míchu, mu povedal: Hľa, prorocké predpovede sú jednoznačne priaznivé kráľovi. Nech i tvoje slovo je ako slovo jedného z nich. Predpovedaj zdar! 13 Mícha však povedal: Akože žije Hospodin, budem vravieť len to, čo mi povie môj Boh. 14 Keď prišiel ku kráľovi, kráľ sa ho opýtal: Mícha, máme ísť do boja proti Rámót-Gileádu, alebo sa toho vzdať? Povedal mu: Tiahnite, budete mať úspech; dostanú sa vám do rúk. 15 Ale kráľ mu povedal: Koľkokrát ťa mám zaprisahať, aby si mi v mene Hospodinovom vravel iba pravdu? 16 Povedal: Videl som všetok Izrael rozptýlený po vrchoch ako ovce, ktoré nemajú pastiera. Tu riekol Hospodin: Títo nemajú pána; nech sa každý vráti v pokoji domov! 17 Izraelský kráľ povedal Jóšáfátovi: Nepovedal som ti, že mi nebude prorokovať dobré, ale zlé? 18 Ďalej povedal: Preto čujte slovo Hospodinovo: Videl som Hospodina sedieť na tróne a celý nebeský voj stáť Mu po pravici a ľavici. 19 Tu riekol Hospodin: Kto omámi izraelského kráľa Achába, aby vytiahol a padol pri Rámot-Gileáde? A keď hovoril jeden tak, druhý onak, 20 predstúpil akýsi duch, zastal pred Hospodinom a povedal: Ja ho povediem! Hospodin sa opýtal: Čím? 21 Povedal: Vyjdem a stanem sa lživým duchom v ústach všetkých jeho prorokov. Nato riekol: Podveď ho a premôž! Vyjdi a urob tak! 22 Nuž teda Hospodin vložil do úst týchto tvojich prorokov lživého ducha, lebo Hospodin vyriekol proti tebe zlé. 23 Tu pristúpil Cidkija, syn Kenaánov, udrel Míchu po líci a povedal: Ktorou cestou odišiel odo mňa Duch Hospodinov, aby hovoril s tebou? 24 Mícha odvetil: To uvidíš v ten deň, keď budeš chodiť z izby do izby, aby si sa skryl. 25 Izraelský kráľ povedal: Chyťte Míchu a odveďte ho späť k Ámónovi, veliteľovi mesta, a k Jóášovi, kráľovmu synovi. 26 A povedzte: Tak vraví kráľ: Uvrhnite tohto do väzenia a chovajte ho núdznymi dávkami jedla a vody, kým neprídem v pokoji. 27 Ale Mícha povedal: Ak sa ty naozaj v pokoji vrátiš, nehovoril skrze mňa Hospodin. A dodal: Čujte to všetky národy! 28 Keď izraelský kráľ a judský kráľ Jóšáfát tiahli proti Rámót-Gileádu, 29 izraelský kráľ povedal Jóšáfátovi: Preoblečiem sa a pôjdem do boja. Ty sa však obleč do svojho rúcha. Tak sa izraelský kráľ preobliekol a šiel do boja. 30 Sýrsky kráľ však rozkázal veliteľom svojich vojnových vozov: Neútočte ani na malého, ani na veľkého, ale len na izraelského kráľa! 31 Keď velitelia vojnových vozov zbadali Jóšáfáta, mysleli si, že je to izraelský kráľ. Obkľúčili ho, aby naň zaútočili. Vtedy Jóšáfát skríkol, Hospodin mu pomohol a Boh ich odviedol od neho. 32 Len čo velitelia vojnových vozov zbadali, že to nie je izraelský kráľ, odvrátili sa od neho. 33 Vtedy istý muž nevdojak natiahol luk a zasiahol izraelského kráľa medzi spony a pancier. Ten prikázal vozatajovi: Obráť sa a vyvez ma z tábora, lebo som ranený. 34 Ale v ten deň sa boj stále stupňoval; izraelský kráľ zostal stáť vo voze proti Sýrčanom až do večera a pri západe slnka umrel.