Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

3. kapitola

Izraelský kráľ Jórám

1 Jórám, syn Achábov, sa stal kráľom nad Izraelom v Samárii v osemnástom roku judského kráľa Jóšáfáta a kraľoval dvanásť rokov.
2 Robil, čo sa Hospodinovi nepáči, len nie natoľko ako jeho otec a jeho matka, lebo dal odstrániť Baalov posvätný stĺp, ktorý zhotovil jeho otec. 3 Lenže zotrval v hriechoch Járobeáma, syna Nebatovho, ktorý zviedol Izrael k hriechu, a neodklonil sa od nich. 4 Moábsky kráľ Méša bol chovateľom oviec. Izraelskému kráľovi odvádzal stotisíc jahniat a vlnu zo stotisíc baranov. 5 No keď Acháb zomrel, moábsky kráľ odpadol od izraelského kráľa. 6 V ten deň vytiahol kráľ Jórám zo Samárie a vykonal odvod celého Izraela. 7 Keď šiel, poslal k judskému kráľovi Jóšáfátovi odkaz: Moábsky kráľ odo mňa odpadol. Pôjdeš so mnou do boja proti Moábcom? Odpovedal: Pôjdem. Ja som ako ty, môj ľud je ako tvoj ľud a moje kone sú ako tvoje kone. 8 A opýtal sa: Ktorou cestou pôjdeme? Odpovedal: Cestou cez Edómsku púšť. 9 Vytiahol teda kráľ izraelský s kráľom judským a s kráľom edómskym. Keď prešli okľukou sedem dní cesty, nedostávalo sa vody ani pre vojsko, ani pre dobytok, ktorý šiel za nimi. 10 Vtedy izraelský kráľ povedal: Beda, lebo Hospodin si zavolal týchto troch kráľov, aby ich vydal do rúk Moábcom. 11 Jóšáfát sa však opýtal: Či tu nieto proroka Hospodinovho, prostredníctvom ktorého by sme sa opýtali Hospodina? Jeden zo služobníkov izraelského kráľa odvetil: Je tu Elízeus, syn Šáfátov, ktorý nalieval vodu na Eliášove ruky. 12 Jóšáfát povedal: U toho je slovo Hospodinovo. Zašli teda k nemu: kráľ izraelský, Jóšáfát i kráľ edómsky.

Elízeus zaopatrí vodu

13 Elízeus povedal izraelskému kráľovi: Čo ma po tebe. Choď si k prorokom svojho otca a k prorokom svojej matky! Ale izraelský kráľ odvetil: Nie, lebo Hospodin si zavolal týchto troch kráľov, aby ich vydal do rúk Moábcov.
14 Nato povedal Elízeus: Akože žije Hospodin mocností, v službe ktorého stojím, keby som nehľadel na osobu judského kráľa Jóšáfáta, ani by som si ťa nevšimol, ani by som na teba nepozrel. 15 Teraz mi však priveďte hudca na strunový nástroj. Keď hudec zahral, spočinula na ňom ruka Hospodinova 16 a povedal: Takto hovorí Hospodin: Urobte v suchom riečisku jamu pri jame! 17 Lebo takto vraví Hospodin: Neuvidíte vetra, neuvidíte ani dažďa, a predsa sa toto riečisko naplní vodou, takže budete piť vy, vaše stáda aj váš dobytok. 18 Ale to je ešte málo v očiach Hospodinových, lebo vám aj Moábcov vydá do rúk. 19 Dobyjete všetky opevnené mestá aj všetky najlepšie mestá. Všetky dobré stromy postínate, všetky pramene zapcháte a všetky dobré role skazíte kamením. 20 A ráno, keď sa prináša pokrmová obeť, privalila sa cestou od Edómu voda a naplnila kraj.

Víťazstvo nad Moábom

21 Keď všetci Moábci počuli, že králi tiahnu proti nim do boja, zvolali každého, od najmenších po najstarších bojaschopných, a postavili sa na hranici.
22 Keď ráno vstali, slnko vyšlo nad vodou; Moábci videli pred sebou vodu sfarbenú ako krv. 23 Povedali si: Je to krv. Iste sa tí králi dostali medzi sebou do boja a navzájom sa pozabíjali. Nuž teraz na korisť, Moáb! 24 Ale keď prišli k izraelskému táboru, Izraelci sa zdvihli a porazili Moábcov, takže sa dali pred nimi na útek. Oni však šli vpred a porážali Moábcov. 25 Mestá zbúrali, každý hodil jeden kameň na každú roľu, až bola zahádzaná, všetky pramene zapchali a všetky dobré stromy postínali, až nakoniec ostávalo samotné Kírcharešet. Prakovníci ho obkľúčili a dobýjali. 26 Keď moábsky kráľ videl, že boj je pre neho priťažký, vzal so sebou sedemsto mužov schopných narábať mečom, aby sa prebil popri edómskom kráľovi; ale nevládali. 27 Tu vzal svojho prvorodeného syna, ktorý mal po ňom kraľovať, a obetoval ho ako spaľovanú obeť na hradbách. Vtedy nastal veľký hnev proti Izraelcom, takže odtiahli od neho a vrátili sa do vlasti.