Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

23. kapitola

Joziášova reforma

1 Keď kráľ vyslal poslov, zhromaždili sa k nemu všetci starší Júdu a Jeruzalema.
2 Potom vstúpil kráľ do domu Hospodinovho a s ním všetci judskí mužovia, všetci obyvatelia Jeruzalema, aj kňazi, aj proroci a všetok ľud od najmenšieho po najväčšieho. Nato im prečítal všetky slová knihy zmluvy, ktorá sa našla v dome Hospodinovom. 3 Potom si kráľ stal k stĺpu a uzavrel zmluvu pred Hospodinom, že budú nasledovať Hospodina, zachovávať Jeho príkazy, Jeho svedectvá aj Jeho ustanovenia celým srdcom a celou dušou na splnenie slov zmluvy, zapísaných v onej knihe. Všetok ľud sa pripojil k zmluve. 4 Vtedy kráľ rozkázal veľkňazovi Chilkijovi, druhoradým kňazom a strážcom prahu vyniesť z Hospodinovho chrámu všetky nádoby zhotovené pre Baala, pre Ašéru a pre všetok nebeský voj. Spálil to mimo Jeruzalema na poliach Kidrónu. Popol dal odniesť do Bételu. 5 Odstránil modlárskych kňazov, ktorých ustanovili judskí králi a ktorí kadili na výšinách judských miest i v okolí Jeruzalema, aj tých, čo kadievali Baalovi, slnku, mesiacu, hviezdam zvieratníka a všetkému nebeskému voju. 6 Dal vyniesť ašéru z domu Hospodinovho za Jeruzalem do údolia Kidrónu, aj ju spálil v tomto údolí, rozdrvil na prach a rozhádzal ho po hroboch pospolitého ľudu. 7 Potom rozbúral príbytky zasvätencov kultickej prostitúcie, ktoré boli v dome Hospodinovom, kde ženy tkali závoje pre Ašéru. 8 Dal predviesť všetkých kňazov z judských miest, poškvrnil výšiny, na ktorých kňazi kadievali od Geby až po Beér-Šebu, rozbúral výšiny poľných démonov pri vchode do brány mestského veliteľa Jehóšuu, na ľavej strane, ako sa vchádza do mestskej brány. 9 Ale výšinoví kňazi nesmeli vystúpiť hore k Hospodinovmu oltáru v Jeruzaleme, ale jedli nekvasený chlieb uprostred svojich bratov. 10 Poškvrnil aj Tófet v údolí Ben-Hinnóm, aby už nikto nepreviedol Molochovi svojho syna alebo svoju dcéru cez oheň. 11 Odstránil aj kone, ktoré judskí králi venovali slnku pri vchode do domu Hospodinovho, pri izbe komorníka Netan-Melecha, ktorý bol v Parváre; a slncové vozy spálil ohňom. 12 Oltáre, ktoré boli na nástreší hornej miestnosti Ácházovej a ktoré zhotovili judskí králi, aj oltáre, ktoré zhotovil Menašše v oboch nádvoriach domu Hospodinovho, kráľ zrúcal, rozdrvil ich tam, prach z nich vyhodil do kidrónskeho údolia. 13 Kráľ poškvrnil aj výšiny východne od Jeruzalema na južnej strane Olivového vrchu, ktoré vybudoval izraelský kráľ Šalamún sidónskej ohavnosti Aštarte, moábskej ohavnosti Kemóšovi a Milkómovi, ošklivosti Ammóncov. 14 Roztrieskal posvätné stĺpy, vyťal ašéry a ich miesto vyplnil ľudskými kosťami. 15 Aj oltár v Bételi, výšinu, ktorú zriadil Járobeám, syn Nebatov, ktorý zviedol na hriech Izrael, aj ten oltár a výšinu rozbúral. Výšinu spálil, rozdrvil ju na prach a ašéru spálil. 16 Keď sa Joziáš obrátil a uzrel tam hroby, ktoré boli na vrchu, dal vybrať kosti z hrobov a spálil ich na oltári. Tak ho poškvrnil podľa slova Hospodinovho, ktoré ohlásil Boží muž predpovedajúci tie veci. 17 Potom sa opýtal: Čo je to tam za pomník, na ktorý sa dívam? Miestni ľudia mu vysvetlili: Je to hrob Božieho muža, ktorý prišiel z Judska a ohlásil tie veci, ktoré si vykonal s oltárom v Bételi. 18 Nato povedal: Nechajte ho na pokoji. Nech nikto nepohne jeho kosti. A tak zachránili jeho kosti i s kosťami proroka, ktorý prišiel zo Samárie. 19 Joziáš odstránil i všetky výšinové svätyne v samárskych mestách, ktoré zhotovili izraelskí králi, aby popudzovali Hospodina, a urobil s nimi celkom tak, ako urobil v Bételi. 20 Potom pozabíjal všetkých výšinových kňazov, ktorí tam boli pri oltároch, spálil na nich ľudské kosti a vrátil sa do Jeruzalema. 21 Tu prikázal kráľ všetkému ľudu: Zasväťte paschu svojmu Bohu, Hospodinovi, ako je to napísané v tejto knihe zmluvy. 22 Lebo taká pascha sa nesvätila od čias sudcov, ktorí spravovali Izrael, ani po všetky časy izraelských a judských kráľov. 23 Len v osemnástom roku kráľa Joziáša sa táto pascha svätila Hospodinovi v Jeruzaleme. 24 Joziáš odpratal aj vyvolávačov duchov a vedomcov, aj terafím, modly a všetky ohavnosti, ktoré bolo vidieť v Judsku a v Jeruzaleme, aby splnil slová zákona napísané v knihe, ktorú našiel kňaz Chilkijá v dome Hospodinovom. 25 A nebolo pred ním kráľa, ktorý by sa bol tak obrátil k Hospodinovi celým srdcom, celou dušou a všetkou silou podľa celého zákona Mojžišovho. Ani po ňom nebol jemu podobný. 26 Hospodin však jednako neupustil od svojho veľkého pálčivého hnevu, ktorým vzplanul proti Júdovi pre všetko popudzovanie, ktorým ho hneval Menašše. 27 Hospodin riekol: Aj Júdu odstránim spred seba, ako som odstránil Izrael, a zavrhnem toto mesto Jeruzalem, ktoré som si vyvolil, aj dom, o ktorom som povedal, že tam bude moje meno. 28 Ostatné činy Joziášove, všetko, čo vykonal, je zapísané v Knihe letopisov judských kráľov. 29 Za jeho čias egyptský kráľ faraón Nechó tiahol k asýrskemu kráľovi k rieke Eufratu. Kráľ Joziáš mu šiel v ústrety, ale on ho zabil pri Megidde hneď, ako ho uvidel. 30 Jeho služobníci priviezli mŕtveho z Megidda do Jeruzalema a pochovali ho v jeho hrobke. Potom vzal ľud krajiny Jóácháza, syna Joziášovho, pomazali ho a ustanovili za kráľa miesta jeho otca.

Judskí králi Jóácház a Jójákím

31 Jóácház mal dvadsaťtri rokov, keď sa stal kráľom, a kraľoval tri mesiace v Jeruzaleme. Jeho matka sa volala Chamútal, dcéra Jirmejova z Libny.
32 Robil, čo sa nepáči Hospodinovi, celkom tak, ako robili jeho otcovia. 33 Faraón Nechó ho dal spútať v Rible, v Chamáte preto, aby nemohol kraľovať v Jeruzaleme, a na krajinu uložil pokutu sto talentov striebra a talent zlata. 34 Nato faraón Nechó ustanovil za kráľa Eljákíma, syna Joziášovho, miesto jeho otca Joziáša, a zmenil mu meno na Jójákím. Jóácháza vzal, odviedol do Egypta, a tam zomrel. 35 Jójákím odovzdal faraónovi striebro a zlato. Musel však zdaniť krajinu, aby mohol dať primerané množstvo striebra faraónovi. Od každého z ľudu krajiny vymáhal striebro a zlato podľa jeho odhadu, aby mohol dať faraónovi Nechóvi. 36 Jójákím mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a kraľoval jedenásť rokov v Jeruzaleme, Jeho matka sa volala Zebídá, dcéra Pedájova z Rúmy. 37 Konal, čo sa nepáči Hospodinovi, celkom tak, ako konali jeho otcovia.