Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

2. kapitola

1 Tak som sa teda rozhodol v sebe, že neprídem k vám opäť v zármutku. 2 Lebo keď vás ja zarmútim, kto poteší mňa, ak nie ten, koho som zarmútil? 3 Toto isté som aj napísal, aby som sa, keď prídem, nermútil nad tými, z ktorých sa mám radovať. Veď dôverujem vám všetkým, že moja radosť je radosťou vás všetkých. 4 Písal som vám veľmi stiesnený a skľúčený v srdci, s mnohými slzami, nie, aby ste sa rmútili, ale aby ste poznali lásku, ktorou vás milujem nadovšetko.

Odstránenie vzájomného nedorozumenia

5 Ak teda niekto spôsobil zármutok, nie mňa zarmútil, ale, aby som mu nepriťažil, (zarmútil) čiastočne všetkých vás.
6 Dosť mal na pokarhaní, ktoré sa mu dostalo od väčšiny; 7 takže teraz mu radšej už odpusťte a potešte ho, aby si pre prílišný zármutok azda nezúfal. 8 Preto vás napomínam: dokazujte mu lásku! 9 Veď preto som aj písal, aby som sa presvedčil, či ste vo všetkom poslušní. 10 Komu vy niečo odpustíte, tomu aj ja, lebo aj ja, ak som odpustil niečo, odpustil som kvôli vám pred tvárou Kristovou, 11 aby nás neoklamal satan; veď dobre poznáme jeho úmysly. 12 Keď som prišiel do Troady zvestovať evanjelium Kristovo, a keď sa mi otvárali dvere v Pánovi, 13 môj duch nemal pokoja, lebo som nenašiel svojho brata Títa; preto som sa rozlúčil s nimi a odišiel som do Macedónie. 14 Ale vďaka Bohu, ktorý nám všade dáva triumfovať v Kristovi a na každom mieste nám dáva zjavovať vôňu svojho poznania. 15 Lebo sme vôňou Kristovou Bohu aj medzi tými, ktorí sú na ceste k spaseniu, aj medzi tými, ktorí sú na ceste do zahynutia; 16 týmto vôňou smrti na smrť, tamtým vôňou života na život. Ale kto je na to spôsobný? 17 Lebo nie sme ako mnohí, ktorí si robia obchod zo slova Božieho, ale hovoríme z čistého srdca ako z Boha a pred Bohom v Kristovi.