Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

26. kapitola

Saul znova prenasleduje Dávida

1 Zífania prišli k Saulovi do Gibey a povedali: Dávid sa skrýva na kopci Chakílá, východne od Ješímónu.
2 Preto Saul vstal a tiahol na púšť Zíf a s ním tritisíc vybraných mužov z Izraela, hľadať Dávida na púšti Zíf. 3 Saul sa utáboril na kopci Chakílá, ktorý je východne od Ješímónu pri ceste, zatiaľ čo Dávid sa zdržoval na púšti. Keď zbadal, že Saul vyšiel za ním na púšť, 4 Dávid poslal vyzvedačov a zistil, že Saul naozaj prišiel. 5 Potom Dávid vstal a prišiel k miestu, na ktorom táboril Saul, a videl miesto, na ktorom ležal Saul a jeho vojvodca Abnér, syn Nérov. Saul totiž ležal uprostred vozovej hradby, a ľud táboril vôkol neho. 6 Tu oslovil Dávid Achímelecha Chetejského a Abíšaja, syna Cerújinho, brata Joábovho, a povedal: Kto zíde so mnou do tábora k Saulovi? Abíšaj povedal: Ja zídem s tebou. 7 Keď prišiel Dávid s Abíšajom v noci k ľudu, Saul ležal a spal vo vozovej hradbe; kopiju mal pri hlave zabodnutú v zemi. Abnér a ľud ležali okolo neho. 8 Vtedy Abíšaj povedal Dávidovi: Boh ti vydal dnes tvojho nepriateľa do rúk, preto dovoľ teraz, nech ho kopijou pribodnem k zemi jednou ranou; druhý raz ho už nemusím prebodnúť. 9 Ale Dávid povedal Abíšajovi: Nenič ho; lebo kto môže beztrestne siahnuť rukou na pomazaného Hospodinovho? 10 Dávid dodal: Akože žije Hospodin, sám Hospodin ho zasiahne; buď príde jeho deň a zomrie, alebo vytiahne do boja, a tam zahynie. 11 Hospodin ma uchovaj, aby som siahol rukou na pomazaného Hospodinovho. Vezmi teraz kopiju pri jeho hlave, krčah na vodu a poďme preč. 12 Tak vzal Dávid kopiju a krčah na vodu od Saulovej hlavy; potom odišli, nikto ich nevidel, nikto nespozoroval, nikto sa neprebudil, ale všetci spali, lebo zaľahol na nich tvrdý sen od Hospodina.

Dávid znova ušetrí Saula

13 Keď Dávid prešiel na druhú stranu, zastal si zďaleka na temene vrchu; medzi nimi bola veľká vzdialenosť.
14 Vtedy zavolal Dávid na ľud a na Abnéra, syna Nérovho: Abnér, neodpovieš mi? Abnér odpovedal: Kto si, že kričíš na kráľa? 15 Dávid povedal Abnérovi: Či nie si mužom, ktorému nieto rovného v Izraeli? Prečo si teda nechránil kráľa, svojho pána? Lebo niekto z ľudu prišiel zničiť tvojho pána, kráľa. 16 Nie je dobré, čo si spravil. Akože žije Hospodin, ste synmi smrti, pretože ste si nestrážili pána, pomazaného Hospodinovho. Len sa pozri, kde je kráľova kopija a krčah na vodu, ktorý mal pri hlave. 17 Vtedy Saul poznal Dávidov hlas a povedal: Je to tvoj hlas, syn môj, Dávid? Dávid odpovedal: Je to môj hlas, môj pán a kráľ. 18 Pokračoval: Prečo môj pán takto prenasleduje svojho služobníka? Čo som urobil, alebo aké zlo je pri mne? 19 Teraz nech vypočuje môj pán a kráľ slová svojho služobníka: ak ťa Hospodin popudil proti mne, nech láskavo prijme vôňu obete, ale ak ľudia, nech sú prekliati pred Hospodinom, pretože ma dnes vyhnali, aby som nemal podiel na Hospodinovom dedičstve, akoby hovorili: Choď a slúž iným bohom! 20 Ale teraz nech moja krv nevytečie na zem ďaleko od tváre Hospodinovej; veď kráľ Izraela vyšiel, aby siahal na môj život ako ten, čo prenasleduje jarabicu po horách. 21 Saul povedal: Zhrešil som, vráť sa, syn môj, Dávid, lebo už nikdy ti neurobím nič zlé, pretože dnes bol vzácny môj život v tvojich očiach. Veru nerozumne som si počínal, náramne som poblúdil. 22 Dávid odpovedal: Tu, hľa, je kráľova kopija, nech prejde jeden z mládencov a vezme ju. 23 Hospodin však odplatí každému za jeho spravodlivosť a vernosť, lebo dnes ťa vydal Hospodin do mojich rúk, ale nechcel som siahnuť rukou na pomazaného Hospodinovho. 24 A aký vzácny bol dnes tvoj život v mojich očiach, tak nech je vzácny môj život v očiach Hospodinových. On nech ma vyslobodí z každého súženia. 25 Vtedy povedal Saul Dávidovi: Požehnaný si, syn môj, Dávid. Ty to iste vykonáš a určite to zvládneš. Vtedy išiel Dávid svojou cestou a Saul sa vrátil na svoje miesto.