25. kapitola
Smrť Samuelova. Dávid a Abigajil
1 Keď Samuel zomrel, celý Izrael sa zhromaždil a trúchlil nad ním. Pochovali ho v jeho dome v Ráme. Potom Dávid vstal a odišiel na púšť Párán. 2 V Máóne bol istý muž, ktorý mal hospodárstvo v Karmele; tento muž bol veľmi bohatý, mal tritisíc oviec a tisíc kôz. Bol pri strihaní svojich oviec v Karmele. 3 Muž sa volal Nábál, jeho žena sa volala Abigajil. Bola to žena veľmi rozumná a pekná; jej muž však bol surový a zlomyseľný; bol z rodu Kálebovho. 4 Dávid sa dopočul na púšti, že si Nábál strihá ovce. 5 Vtedy Dávid poslal desať mládencov a povedal im: Choďte do Karmelu, a keď prídete k Nábálovi, pozdravte ho v mojom mene. 6 Takto povedzte môjmu bratovi: Pokoj tebe a pokoj tvojmu domu; pokoj všetkému, čo je tvoje! 7 Práve som počul, že máš strihačov. Kedysi tvoji pastieri bývali s nami, nikdy sme im neublížili a nič sa im nestratilo nikdy, po celý čas, čo boli v Karmele. 8 Opýtaj sa svojich sluhov, a povedia ti! Nech títo mládenci nájdu priazeň v tvojich očiach, veď sme prišli v dobrý deň. Daj, prosíme, svojim služobníkom a svojmu synovi Dávidovi, čo máš po ruke. 9 Keď Dávidovi služobníci prišli, porozprávali v mene Dávidovom všetky tie slová Nábálovi, a čakali. 10 Nato Nábál odpovedal Dávidovým služobníkom: Kto je Dávid a kto je syn Izajov? Dnes je mnoho takých sluhov, ktorí ušli od svojich pánov. 11 Mám azda vziať svoj chlieb, vodu a mäso z dobytka, ktorý som pobil pre svojich strihačov, a dať mužom, o ktorých neviem, odkiaľ sú? 12 Nato sa mládenci Dávidovi obrátili a šli svojou cestou. Keď prišli, rozpovedali Dávidovi všetko, čo sa stalo. 13 Nato povedal Dávid svojim služobníkom: Nech si každý pripáše svoj meč. Každý si pripásal meč. Aj Dávid si pripásal svoj meč. Vtedy tiahlo za Dávidom asi štyristo mužov a dvesto ich zostalo pri batožine. 14 Nábálovej žene Abigajil však oznámil jeden zo sluhov: Hľa, Dávid poslal z púšte poslov pozdraviť nášho pána, ale on sa na nich osopil. 15 Títo mužovia boli veľmi dobrí, nikdy nám neublížili a nič sa nám nestratilo, nikdy, po celý čas, čo sme chodili s nimi, keď sme boli na púšti. 16 Boli múrom okolo nás v noci i vo dne, po všetky dni, čo sme s nimi pásli stádo. 17 Preto si teraz rozmysli a uváž, čo máš robiť, lebo skaza nášho pána a celého jeho domu je už hotovou vecou, no on je taký zloduch, že sa s ním nedá ani hovoriť. 18 Tu sa Abigajil poponáhľala a vzala dvesto chlebov, dva kožené mechy vína, päť pripravených oviec, päť mierok praženého zrna, sto hrúd hrozienok, dvesto figových koláčov a naložila to na osly. 19 Povedala svojim služobníkom: Choďte napred a ja prídem za vami. Svojmu mužovi Nábálovi to však neoznámila. 20 Išla na oslovi, a ako zostupovala, zakrývaná vrchom, Dávid a jeho mužovia práve schádzali proti nej, takže sa s nimi stretla. 21 Dávid povedal: Veru som nadarmo chránil všetko, čo mal tento na púšti, aby sa nič nestratilo zo všetkého, čo mal. Zlým sa mi odplatil za dobré. 22 Toto nech učiní Boh Dávidovi a toto nech pridá, ak zo všetkého, čo má, ponechám nažive do rána niečo mužského. 23 Keď Abigajil uvidela Dávida, rýchlo zosadla z osla, padla pred Dávidom na tvár a poklonila sa až k zemi. 24 Padla mu k nohám a povedala: Ja sama som na vine, pán môj! Nech smie prehovoriť k tebe tvoja dievka, vypočuj slová svojej služobnice. 25 Nech si nevšíma, prosím, pán môj, onoho zloducha Nábála, lebo on je taký zlý ako jeho meno! Nábál sa volá a bláznivý je. Ja však, tvoja dievka, nevidela som služobníkov svojho pána, ktorých si poslal. 26 A tak teraz, pán môj, akože žije Hospodin, a akože ty žiješ: Hospodin ti nedovolil previniť sa a pomôcť si vlastnou rukou. Nech sú tvoji nepriatelia, a tí, čo zle chcú môjmu pánovi, ako Nábál! 27 Preto teraz prijmi dar, ktorý tebe, svojmu pánovi, priniesla tvoja služobnica, nech ho dostanú mládenci, ktorí kráčajú za mojím pánom. 28 Odpusť, prosím, previnenie svojej dievke, lebo Hospodin istotne zbuduje môjmu pánovi trvalý dom, pretože môj pán vedie Hospodinove boje; a odkedy žiješ, niet pri tebe nič zlého. 29 Keby aj povstal človek, čo by ťa prenasledoval a siahol ti na život, duša môjho pána bude vzatá do zväzku tých, čo žijú s Hospodinom, tvojím Bohom, ale duša tvojich nepriateľov bude vyhodená ako z praku. 30 Keď Hospodin splní môjmu pánovi všetko dobré, čo povedal o tebe, a ustanoví ťa za knieža nad Izraelom, 31 nespôsobí to môjmu pánovi prekážku ani výčitku svedomia, že si vylial nevinnú krv, že si môj pán sám pomohol. Ale keď Hospodin učiní dobre môjmu pánovi, rozpomeň sa na svoju dievku. 32 Dávid povedal Abigajil: Požehnaný Hospodin, Boh Izraela, ktorý ťa poslal dnes oproti mne, 33 požehnaná tvoja múdrosť a požehnaná ty sama, ktorá si mi dnes prekazila previniť sa krvou a pomôcť si vlastnou rukou. 34 Veru žije Hospodin, Boh Izraela, ktorý mi prekazil spáchať na tebe krivdu: keby si sa nebola ponáhľala a keby si nebola vyšla oproti mne, nebolo by ostalo Nábálovi do rána nič mužského. 35 Vtedy Dávid prijal z jej ruky, čo mu priniesla, a povedal jej: Choď domov v pokoji. Pozri, poslúchol som tvoj hlas a vzal som ohľad na teba. 36 Potom prišla Abigajil k Nábálovi, a v jeho dome bola práve hostina, podobná kráľovskej hostine. Nábál sa rozveselil, a pretože bol priveľmi opitý, neoznámila mu nič až do bieleho rána. 37 Ráno, keď Nábál vytriezvel z vína, oznámila mu jeho žena tieto veci. Zamrelo mu srdce v hrudi a ostal ako skamenelý. 38 Asi o desať dní Hospodin zasiahol Nábála, takže zomrel. 39 Keď Dávid počul, že Nábál zomrel, povedal: Požehnaný Hospodin, ktorý viedol proti Nábálovi spor za moje pohanenie; svojho služobníka ušetril od zlého a Nábálovu zlosť obrátil na jeho hlavu. Dávid poslal poslov a odkázal Abigajil, že si ju vezme za ženu. 40 Keď Dávidovi služobníci prišli k Abigajil v Karmeli, hovorili s ňou takto: Dávid nás poslal k tebe, chce si ťa vziať za ženu. 41 Nato ona vstala a poklonila sa tvárou až k zemi a povedala: Nech sa tak stane; tvoja dievka bude služobnicou a bude umývať nohy služobníkom svojho pána. 42 Nato Abigajil rýchlo vstala, sadla na osla, aj jej päť dievok, ktoré ju sprevádzali; vtedy šla za Dávidovými poslami a stala sa jeho ženou. 43 Dávid si vzal i Achínoamu z Jezreelu, obidve mu boli manželkami. 44 Avšak svoju dcéru Míkal, Dávidovu manželku, Saul dal Paltímu, synovi Lajišovmu, ktorý bol z Gallímu.