22. kapitola
Dávid sa skrýva pred Saulom v Adulláme
1 Tak Dávid odišiel odtiaľ a unikol do adullámskej jaskyne; keď o tom počuli jeho bratia a celý dom jeho otca, zišli sa k nemu. 2 Okolo neho sa zhromaždili všetci sužovaní, všetci zadlžení a všetci zatrpknutí. Stal sa im vodcom. Bolo s ním asi štyristo mužov. 3 Odtiaľ odišiel Dávid do moábskej Micpy a povedal moábskemu kráľovi: Prosím ťa, nech môj otec a matka ostanú s vami, kým sa nedozviem, čo učiní so mnou Boh. 4 Doviedol ich pred moábskeho kráľa a bývali s ním po všetky dni, kým bol Dávid v onej pevnosti. 5 Ale prorok Gád povedal Dávidovi: Nebývaj v pevnosti, ale choď do Judskej krajiny. Dávid teda odišiel do lesa Cheret. Saul vyvraždí kňazov v Nóbe
6 Saul sa dopočul, že sa objavil Dávid i mužovia, ktorí boli s ním. V tom čase sedel Saul v Gibei, na výšine pod tamariškou. Kopiju si držal v ruke a všetci jeho služobníci stáli okolo neho. 7 Saul povedal služobníkom, ktorí stáli okolo neho: Čujte ma, Benjamínci! Či vám syn Izajov dá všetkým polia a vinice? Či vás všetkých ustanoví za veliteľov nad tisícami a za veliteľov nad stotinami? 8 Hej, všetci ste sa sprisahali proti mne, a nebolo nikoho, kto by mi prezradil, že môj syn urobil zmluvu so synom Izajovým, a nieto nikoho, kto by ma z vás ľutoval a kto by mi prezradil, že môj syn vzbúril môjho služobníka proti mne, aby mi strojil úklady ako dnes? 9 Tu odpovedal Dóég Edómsky, ktorý tiež stál medzi služobníkmi Saulovými: Videl som syna Izajovho, keď prišiel do Nóbu k Achímelechovi, synovi Achitúbovmu. 10 Ten sa dopytoval Hospodina v jeho záujme, dal mu pokrm aj meč Filištínca Goliáša. 11 Vtedy kráľ dal zavolať kňaza Achímelecha, syna Achitúbovho, a celý dom jeho otca, kňazov, ktorí boli v Nóbe. A všetci prišli pred kráľa. 12 Vtedy kráľ povedal: Počúvaj, syn Achitúbov! Ten odpovedal: Tu som, pane! 13 Povedal mu Saul: Prečo ste sa sprisahali proti mne, ty a syn Izajov, keď si mu dal chlieb i meč a dopytoval si sa Hospodina v jeho záujme, aby povstal proti mne a strojil mi úklady ako dnes? 14 Vtedy odpovedal Achímelech kráľovi: Kto ti je zo všetkých tvojich služobníkov taký verný ako Dávid; je i zaťom kráľovým a veliteľom tvojej telesnej stráže; taký vážený je v tvojom dome! 15 Či som sa len dnes začal dopytovať Boha v jeho záujme? Ani zďaleka! Nech kráľ nepredpokladá o svojom služobníkovi a o celom dome môjho otca niečo také, lebo tvoj služobník nevedel o tom všetkom nič, ani najmenej. 16 Ale kráľ povedal: Musíš zomrieť, Achímelech, ty i celý dom tvojho otca. 17 Povedal kráľ svojej osobnej stráži, ktorá stála pred ním: Pristúpte a pobite kňazov Hospodinových, lebo držia s Dávidom. Lebo vedeli, že je na úteku, a neprezradili mi to. Avšak kráľovi služobníci nechceli pozdvihnúť ruku a oboriť sa na kňazov Hospodinových. 18 Vtedy kráľ povedal Dóégovi: Pristúp teda ty a obor sa na kňazov! Dóég Edómsky pristúpil a oboril sa na kňazov; zabil v ten deň osemdesiatpäť mužov, ktorí nosili ľanový efód. 19 Aj Nób, kňazské mesto, vyhubil ostrím meča; tak muža ako ženu, dieťa ako dojča, vola, osla i ovcu vyhubil ostrím meča. 20 Zachránil sa len jeden syn Achímelecha, syna Achitúbovho, menom Ebjátár, a utiekol za Dávidom. 21 Ebjátár oznámil Dávidovi, že Saul pobil kňazov Hospodinových. 22 Dávid povedal Ebjátárovi: Už v ten deň, keď tam bol Dóég Edómsky, som vedel, že to určite oznámi Saulovi. Ja som zavinil záhubu všetkých duší domu tvojho otca. 23 Zostaň u mňa, neboj sa, lebo kto by siahal na môj život, bude siahať i na tvoj. Ale pri mne budeš v bezpečí.