Milí čitatelia Biblie z portálu biblia.sk !

Sme Pánu Bohu vďační, keď denne môžeme vidieť, ako cez túto stránku stúpa počet tých, ktorí otvárajú Božie slovo a čerpajú z neho silu na každý deň, alebo ho používajú na štúdium či prípravu kázní. Ďakujeme za každú spätnú väzbu, cez ktorú nám dávate nápady, ako túto stránku vylepšiť, ale aj za slová povzbudenia, že stránka www.biblia.sk je pre vás požehnaním.

Tak, ako už párkrát som si dovolil na tomto mieste poprosiť vás o pomoc a podporu našej práce, chcem tak urobiť aj dnes. Aj keď možno niektorí si pomyslia „už zase otravuje a píše ďalšiu žobračenku“, ako mi pred pár dňami na tieto prosby žartom povedal môj priateľ profesor teológie, ale hneď aj dodal, pokračuj v tom. Robím však len to, čo nám povedal Pán Ježiš, ktorého slova sú zaznamenané v Lukášovi 11,9: „A ja vám hovorím: Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám.“. Je mojou úlohou aj povinnosťou, ako človeka povereného vedením Slovenskej biblickej spoločnosti zabezpečiť jej činnosť, rozvoj a napredovanie pri šírení Božieho slova, preto aj tieto možno „otravné“ moje slová k vám.

Viem, každý z nás máme množstvo výdavkov a rôznych finančných potrieb, či už doma v rodine, ale aj okolo seba (cirkev, zbor, kostol, škola, charita ...) a naše prostriedky sú obmedzené. Avšak prostriedky nášho Nebeského Otca sú neobmedzené. Na stretnutiach s mladými, keď hovoríme o pomoci a charite a padne otázka, kde na to zobrať zvyknem okrem iného povedať: „... o jednu kávu, alebo kolu, či pivo (doplňte si podľa seba čo sa hodí) týždenne menej a zostane ti minimálne 8-10 eur mesačne, ktoré môžu pomôcť iným“. Viem o človeku, ktorý v týždni vynechá jeden obed a stravný lístok dáva sociálne slabým. Nápadov je veľa, len treba chcieť. Tí čo máte akurát, alebo dokonca málo na prežitie a ozaj už nemáte z čoho „ubrať“, modlite sa, aby tí čo majú dostatok neváhali s pomocou a dali aj za vás. Vy čo máte dostatok, nezabúdajte, že je to len z Božej milosti a pomôžte prispieť aj za tých, čo sa za vás modlia. Sme len správcovia toho čo nám Boh zveril a je na nás ako pozorne budeme počúvať Jeho hlas cez Ducha svätého, kde potrebuje tieto nám zverené prostriedky umiestniť, pričom nezabúdajme na slová Písma uvedené v 1Pt 4,10: „Ako dobrí správcovia mnohorakej Božej milosti slúžte si navzájom každý tým duchovným darom, ktorý prijal.“.

Túto stránku biblia.sk navštívi ročne cca 150 000 jedinečných návštevníkov, na čo som pred časom humorne reagoval slovami, že keby každý používateľ dal len euro za rok, mali by sme pokryté ročné náklady potrebné na činnosť biblickej spoločnosti. Za prvých 10 mesiacov tohto roku nám prispelo priamo na účet 99 darcov (ďakujeme), z ktorých je 21 pravidelných mesačných prispievateľov. Pravidelní mesačný prispievatelia nám vytvárajú priestor veci lepšie plánovať a predpokladať s akými prostriedkami môžeme počítať, či už na prevádzku, alebo na ďalšie vydavateľské tituly. Sme vďační za každý príspevok či je veľký alebo malý, každý je pre nás záväzkom a zároveň povzbudením pokračovať v nastúpenej ceste. Okrem vašich priamych príspevkov na účet, možno si ani neuvedomujete, ale môžete nás podporiť aj kúpou kníh, ktoré si objednáte cez náš eshop.biblia.sk, kde v súčasnosti môžeme z Božej milosti vám ponúknuť až 1200 druhov aktívnych titulov Biblií a duchovnej literatúry.

Slovenská biblická spoločnosť je tu 31 rokov a svojou činnosťou pomáha šíriť Božie slovo nielen v písanej, ale aj digitálnej a audio forme. Pomôžte nám pokračovať v tejto práci na Božom diele a staňte sa jej súčasťou cez váš príspevok, „Každý tak, ako si umienil v srdci: Nie s nevôľou alebo z donútenia, lebo ochotného darcu miluje Boh.“ (2Kor 9,7).

Za každý dar úprimné Pán Boh zaplať.

Štefan Ševčik – poverený vedením Slovenskej biblickej spoločnosti

Chcem darovať

20. kapitola

Dávid sa lúči s Jonatánom

1 Potom Dávid utiekol z Nájótu pri Ráme, a keď prišiel domov, vravel pred Jonatánom: Čo som urobil? Čím som sa previnil? V čom som sa prehrešil proti tvojmu otcovi, že číha na môj život?
2 Ten mu odpovedal: To sa nesmie stať; nezomrieš! Hľa, môj otec neurobí nič veľké ani malé bez toho, že by mi to neprezradil. Prečo by môj otec práve toto mal tajiť predo mnou? To nie je možné! 3 Dávid odvetil s prísahou: Tvoj otec dobre vie, že som našiel priazeň v tvojich očiach, preto si myslí: Nech sa o tom Jonatán nedozvie, aby sa nezarmútil. Ale akože žije Hospodin a akože žije tvoja duša: sotva krok je medzi mnou a smrťou. 4 Jonatán povedal Dávidovi: Čokoľvek mi len povieš, urobím za teba. 5 Dávid odpovedal Jonatánovi: Hľa, zajtra bude novmesiac, keď mám s kráľom sedieť pri stole. Ty ma však prepusť, aby som sa skryl na poli až do tretieho večera. 6 Ak by ma tvoj otec vážne hľadal, povedz mu: Dávid sa odo mňa vypýtal, aby smel zabehnúť do svojho mesta Betlehema, lebo tam má výročnú obeť za celý rod. 7 Ak povie: Dobre! tak tvoj služobník bude mať pokoj; ak sa však nahnevá, vtedy vedz, že sa rozhodol pre najhoršie. 8 Vtedy preukáž láskavosť svojmu služobníkovi, lebo si zmluvu Hospodinovu uzavrel so svojím služobníkom. Ak je však na mne vina, zabi ma ty; prečo by si ma viedol až k tvojmu otcovi. 9 Jonatán odpovedal: To sa ti nesmie stať! Lebo ak sa skutočne dozviem, že môj otec sa rozhodol dopustiť na teba najhoršie, či by som ti to neoznámil? 10 Nato Dávid odpovedal Jonatánovi: Kto mi to potom oznámi, ak ti otec dá tvrdú odpoveď? 11 Vtedy Jonatán povedal Dávidovi: Poď, vyjdeme do poľa! Vtedy obaja vyšli do poľa. 12 Tam povedal Jonatán Dávidovi: Hospodin, Boh Izraela, je svedkom: ak sa od svojho otca zajtra alebo pozajtra dozviem, že bude dobre s Dávidom, a ak hneď k tebe nepošlem a neoznámim ti to, 13 nech Hospodin toto učiní a toto pridá Jonatánovi; ale ak by chcel môj otec zlé dopustiť na teba, prezradím ti to a pošlem ťa preč, aby si mohol odísť v pokoji. Nech je Hospodin s tebou, ako bol s mojím otcom. 14 Ty mi však za môjho života preukazuj milosrdenstvo Hospodinovo, a ak zomriem, 15 neodopri svoje milosrdenstvo môjmu domu vtedy, keď do jedného vyplieni Hospodin Dávidových nepriateľov z povrchu zeme. 16 Jonatán uzavrel zmluvu s domom Dávidovým a povedal: Hospodin nech vykoná pomstu nad nepriateľmi Dávidovými! 17 Jonatán znova uistil Dávida prísahou o svojej láske k nemu, lebo ho miloval ako seba samého. 18 I povedal mu Jonatán: Zajtra bude novmesiac a budú sa spytovať na teba, keď tvoje miesto bude prázdne. 19 Na tretí deň rýchlo zídeš a prídeš na miesto, na ktorom si sa skryl v deň onoho činu, a ostaneš pri kameni Ezel. 20 Ja popri ňom vystrelím tri šípy, akoby som strieľal do cieľa. 21 Potom pošlem chlapca, ktorému poviem: Choď, hľadaj šípy! Ak poviem chlapcovi: Hľa, šípy sú bližšie k tebe, vezmi ich! vtedy príď, lebo budeš mať pokoj a nič sa ti nestane, akože žije Hospodin! 22 Ale ak mladíkovi poviem: Hľa, šípy sú ďalej od teba, vtedy odíď, lebo Hospodin ťa posiela preč. 23 V tej veci však, o ktorej sme sa ja a ty dohovorili, nech je Hospodin svedkom medzi mnou a tebou až na veky! 24 Vtedy sa Dávid skryl na poli. Keď nastal novmesiac, kráľ zasadol za stôl k jedlu. 25 Kráľ si sadol na svoje miesto ako vždy, na stolec pri stene; Jonatán vstal a Abnér si sadol k Saulovi, ale Dávidovo miesto ostalo prázdne. 26 Ale Saul v ten deň nič nepovedal, lebo si pomyslel: Niečo sa mu prihodilo, nie je čistý - iste nie je čistý. 27 Nasledujúci deň, druhý deň po novmesiaci, Dávidovo miesto bolo zase prázdne. Vtedy povedal Saul svojmu synovi Jonatánovi: Prečo syn Izajov neprišiel ani včera ani dnes k stolu? 28 Jonatán odpovedal Saulovi: Dávid sa súrne vypýtal do Betlehema 29 a povedal: Prepusť ma, prosím, lebo v meste má byť obeť nášho rodu, a sám brat mi kázal prísť. Preto, ak som našiel priazeň v tvojich očiach, dovoľ mi, prosím, odísť a pozrieť si bratov. Preto neprišiel ku kráľovmu stolu. 30 Vtedy Saul vzbĺkol hnevom proti Jonatánovi a povedal mu: Ty, syn zvrhlej odbojnice, dobre viem, že si si syna Izajovho vybral na svoju hanbu a na hanbu nahoty svojej matere! 31 Lebo po všetky dni, kým len bude Izajov syn žiť na zemi, nebudeš pevný ani ty, ani tvoje kráľovstvo. Preto teraz pošli pre neho a priveď ho ku mne, lebo je synom smrti. 32 Jonatán odpovedal svojmu otcovi Saulovi: Prečo má zomrieť? Čo spáchal? 33 Vtedy Saul hodil po ňom kopiju, aby ho zabil. Z toho Jonatán vybadal, že sa jeho otec rozhodol zabiť Dávida. 34 Nato Jonatán, rozpálený hnevom, vstal od stola, nejedol pokrm v druhý deň novmesiaca, lebo mu bolo ľúto Dávida, že ho jeho otec Saul tak potupil. 35 Ráno, podľa dohovoru s Dávidom, vyšiel na pole Jonatán a malý chlapec s ním. 36 Povedal svojmu chlapcovi: Pobehni a pohľadaj šípy, ktoré vystrelím. Keď chlapec bežal, on vystrelil šíp ďaleko pred neho. 37 Keď prišiel chlapec k miestu, kde ležal šíp, vystrelený Jonatánom, Jonatán zavolal za chlapcom: Šíp je ešte ďalej, ako si ty! 38 Potom Jonatán zavolal za chlapcom: Rýchlo, ponáhľaj sa, nestoj! Vtedy Jonatánov chlapec pozbieral šípy a vrátil sa k svojmu pánovi. 39 Ale chlapec nevedel o ničom, len Jonatán a Dávid vedeli o tom. 40 Potom Jonatán odovzdal svoju zbraň chlapcovi, ktorý bol s ním, a povedal mu: Choď a zanes to do mesta! 41 Keď chlapec odišiel, Dávid vstal spoza skaly, padol na tvár k zemi, trikrát sa poklonil; nato sa pobozkali navzájom a v objatí plakali, kým sa Dávid neovládol. 42 I povedal Jonatán Dávidovi: Choď v pokoji, ako sme si obaja prisahali v mene Hospodinovom: Hospodin bude svedkom medzi mnou a tebou a medzi mojím a tvojím potomstvom až na veky.