Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

20. kapitola

Dávid sa lúči s Jonatánom

1 Potom Dávid utiekol z Nájótu pri Ráme, a keď prišiel domov, vravel pred Jonatánom: Čo som urobil? Čím som sa previnil? V čom som sa prehrešil proti tvojmu otcovi, že číha na môj život?
2 Ten mu odpovedal: To sa nesmie stať; nezomrieš! Hľa, môj otec neurobí nič veľké ani malé bez toho, že by mi to neprezradil. Prečo by môj otec práve toto mal tajiť predo mnou? To nie je možné! 3 Dávid odvetil s prísahou: Tvoj otec dobre vie, že som našiel priazeň v tvojich očiach, preto si myslí: Nech sa o tom Jonatán nedozvie, aby sa nezarmútil. Ale akože žije Hospodin a akože žije tvoja duša: sotva krok je medzi mnou a smrťou. 4 Jonatán povedal Dávidovi: Čokoľvek mi len povieš, urobím za teba. 5 Dávid odpovedal Jonatánovi: Hľa, zajtra bude novmesiac, keď mám s kráľom sedieť pri stole. Ty ma však prepusť, aby som sa skryl na poli až do tretieho večera. 6 Ak by ma tvoj otec vážne hľadal, povedz mu: Dávid sa odo mňa vypýtal, aby smel zabehnúť do svojho mesta Betlehema, lebo tam má výročnú obeť za celý rod. 7 Ak povie: Dobre! tak tvoj služobník bude mať pokoj; ak sa však nahnevá, vtedy vedz, že sa rozhodol pre najhoršie. 8 Vtedy preukáž láskavosť svojmu služobníkovi, lebo si zmluvu Hospodinovu uzavrel so svojím služobníkom. Ak je však na mne vina, zabi ma ty; prečo by si ma viedol až k tvojmu otcovi. 9 Jonatán odpovedal: To sa ti nesmie stať! Lebo ak sa skutočne dozviem, že môj otec sa rozhodol dopustiť na teba najhoršie, či by som ti to neoznámil? 10 Nato Dávid odpovedal Jonatánovi: Kto mi to potom oznámi, ak ti otec dá tvrdú odpoveď? 11 Vtedy Jonatán povedal Dávidovi: Poď, vyjdeme do poľa! Vtedy obaja vyšli do poľa. 12 Tam povedal Jonatán Dávidovi: Hospodin, Boh Izraela, je svedkom: ak sa od svojho otca zajtra alebo pozajtra dozviem, že bude dobre s Dávidom, a ak hneď k tebe nepošlem a neoznámim ti to, 13 nech Hospodin toto učiní a toto pridá Jonatánovi; ale ak by chcel môj otec zlé dopustiť na teba, prezradím ti to a pošlem ťa preč, aby si mohol odísť v pokoji. Nech je Hospodin s tebou, ako bol s mojím otcom. 14 Ty mi však za môjho života preukazuj milosrdenstvo Hospodinovo, a ak zomriem, 15 neodopri svoje milosrdenstvo môjmu domu vtedy, keď do jedného vyplieni Hospodin Dávidových nepriateľov z povrchu zeme. 16 Jonatán uzavrel zmluvu s domom Dávidovým a povedal: Hospodin nech vykoná pomstu nad nepriateľmi Dávidovými! 17 Jonatán znova uistil Dávida prísahou o svojej láske k nemu, lebo ho miloval ako seba samého. 18 I povedal mu Jonatán: Zajtra bude novmesiac a budú sa spytovať na teba, keď tvoje miesto bude prázdne. 19 Na tretí deň rýchlo zídeš a prídeš na miesto, na ktorom si sa skryl v deň onoho činu, a ostaneš pri kameni Ezel. 20 Ja popri ňom vystrelím tri šípy, akoby som strieľal do cieľa. 21 Potom pošlem chlapca, ktorému poviem: Choď, hľadaj šípy! Ak poviem chlapcovi: Hľa, šípy sú bližšie k tebe, vezmi ich! vtedy príď, lebo budeš mať pokoj a nič sa ti nestane, akože žije Hospodin! 22 Ale ak mladíkovi poviem: Hľa, šípy sú ďalej od teba, vtedy odíď, lebo Hospodin ťa posiela preč. 23 V tej veci však, o ktorej sme sa ja a ty dohovorili, nech je Hospodin svedkom medzi mnou a tebou až na veky! 24 Vtedy sa Dávid skryl na poli. Keď nastal novmesiac, kráľ zasadol za stôl k jedlu. 25 Kráľ si sadol na svoje miesto ako vždy, na stolec pri stene; Jonatán vstal a Abnér si sadol k Saulovi, ale Dávidovo miesto ostalo prázdne. 26 Ale Saul v ten deň nič nepovedal, lebo si pomyslel: Niečo sa mu prihodilo, nie je čistý - iste nie je čistý. 27 Nasledujúci deň, druhý deň po novmesiaci, Dávidovo miesto bolo zase prázdne. Vtedy povedal Saul svojmu synovi Jonatánovi: Prečo syn Izajov neprišiel ani včera ani dnes k stolu? 28 Jonatán odpovedal Saulovi: Dávid sa súrne vypýtal do Betlehema 29 a povedal: Prepusť ma, prosím, lebo v meste má byť obeť nášho rodu, a sám brat mi kázal prísť. Preto, ak som našiel priazeň v tvojich očiach, dovoľ mi, prosím, odísť a pozrieť si bratov. Preto neprišiel ku kráľovmu stolu. 30 Vtedy Saul vzbĺkol hnevom proti Jonatánovi a povedal mu: Ty, syn zvrhlej odbojnice, dobre viem, že si si syna Izajovho vybral na svoju hanbu a na hanbu nahoty svojej matere! 31 Lebo po všetky dni, kým len bude Izajov syn žiť na zemi, nebudeš pevný ani ty, ani tvoje kráľovstvo. Preto teraz pošli pre neho a priveď ho ku mne, lebo je synom smrti. 32 Jonatán odpovedal svojmu otcovi Saulovi: Prečo má zomrieť? Čo spáchal? 33 Vtedy Saul hodil po ňom kopiju, aby ho zabil. Z toho Jonatán vybadal, že sa jeho otec rozhodol zabiť Dávida. 34 Nato Jonatán, rozpálený hnevom, vstal od stola, nejedol pokrm v druhý deň novmesiaca, lebo mu bolo ľúto Dávida, že ho jeho otec Saul tak potupil. 35 Ráno, podľa dohovoru s Dávidom, vyšiel na pole Jonatán a malý chlapec s ním. 36 Povedal svojmu chlapcovi: Pobehni a pohľadaj šípy, ktoré vystrelím. Keď chlapec bežal, on vystrelil šíp ďaleko pred neho. 37 Keď prišiel chlapec k miestu, kde ležal šíp, vystrelený Jonatánom, Jonatán zavolal za chlapcom: Šíp je ešte ďalej, ako si ty! 38 Potom Jonatán zavolal za chlapcom: Rýchlo, ponáhľaj sa, nestoj! Vtedy Jonatánov chlapec pozbieral šípy a vrátil sa k svojmu pánovi. 39 Ale chlapec nevedel o ničom, len Jonatán a Dávid vedeli o tom. 40 Potom Jonatán odovzdal svoju zbraň chlapcovi, ktorý bol s ním, a povedal mu: Choď a zanes to do mesta! 41 Keď chlapec odišiel, Dávid vstal spoza skaly, padol na tvár k zemi, trikrát sa poklonil; nato sa pobozkali navzájom a v objatí plakali, kým sa Dávid neovládol. 42 I povedal Jonatán Dávidovi: Choď v pokoji, ako sme si obaja prisahali v mene Hospodinovom: Hospodin bude svedkom medzi mnou a tebou a medzi mojím a tvojím potomstvom až na veky.