Milí priatelia, podporovatelia a členovia Slovenskej biblickej spoločnosti.

Sme Bohu vďační, že od 1.10.2021 sme mohli začať predaj novej knižnej edície Biblií pod názvom SLOVO 2020. Edícia obsahuje 17 500 kusov Biblií v 28 farebných prevedeniach v troch formátoch a rôznych grafických úpravách v Slovenskom ekumenickom preklade a v Roháčkovom preklade. Bližšie si ich môžete pozrieť a zakúpiť na našom eshope:

www.eshop.biblia.sk

Táto edícia, ako je vidieť z názvu vznikala ešte počas roku 2020, avšak pandémia a následná globálna kríza zasiahla aj do oblasti tlače a dopravy a preto sa dostáva na slovenský trh až teraz.

Okrem už spomínaných viacerých druhov a zaujímavých grafických a technických prevedení táto séria obsahuje aj tzv. SVADOBNÚ BIBLIU. Na Slovensku takýto formát Biblie chýbal, v zahraničí bol už niekoľko rokov. Ide o prvú takúto Bibliu na Slovensku a zároveň ide o svetový unikát, keď v úvode tejto Biblie sú príhovory k mladomanželom spolu s požehnaním od 10 cirkevných predstaviteľov naprieč jednotlivými kresťanskými cirkvami.

A prečo názov celej edície SLOVO?

Inšpiroval nás známy biblický text: „Na počiatku bolo SLOVO a to SLOVO bolo u Boha a to SLOVO bol Boh .... A SLOVO sa stalo telom a prebývalo medzi nami .... jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.“

Týmito slovami začína evanjelium podľa Jána, a tými istými slovami v jazyku našich predkov v staroslovienčine: „Iskoni bě Slovo i Slovo bě u Boga i Bog bě Slovo“ začína najstarší preklad Božieho slova na našom území, ktorý urobili solúnski bratia Cyril a Metod, naši prví prekladatelia Biblie.

Ďalším dôvodom, prečo sme zvolili pre knihu kníh názov SLOVO je, že chceme zdôrazniť, že máme tu SLOVO, ktoré ak sa ním dáme viesť, môže nás sprevádzať na ceste životom a môžeme v ňom ostať pevne zakotvení. Uvedomili sme si, že hodnota slova aj SLOVA sa spomedzi nás vytráca. Slovo prestalo mať svoju váhu, prestalo byť pevné, nemenné, ako sa hovorilo „chlapské“. Mnohokrát sa slová prekrúcajú a znevažujú a to tak slovo ľudské, ako aj SLOVO Božie. Z komunikácie nám vypadli slová ako láska, odpustenie, potešenia, pravda a mnohé iné, ktoré nás posilňujú. Preto sa musíme vrátiť k SLOVU, aby sme sa naučili správne žiť aj komunikovať.

Želáme si, aby toto SLOVO prebývalo medzi nami a prostredníctvom neho, aby Ježiš, vtelené SLOVO prišiel do našich životov.

Štefan Ševčik – poverený vedením Slovenskej biblickej spoločnosti

Nová edícia Biblií SLOVO

14. kapitola

Jonatánov hrdinský čin

1 Ktoréhosi dňa Saulov syn Jonatán povedal svojmu zbrojnošovi: Poď, prejdeme k hliadke Filištíncov, ktorá je na druhej strane. Svojmu otcovi to však neoznámil.
2 Saul sa zdržoval na konci Gibey, pod granátovou jabloňou, ktorá bola v Migróne. Ľudí, ktorí boli s ním, bolo okolo šesťsto mužov. 3 Achijá, syn Achitúba, brata Ikabódovho, syna Pinchásovho, syna Éliho, Hospodinovho kňaza v Šíle, nosil efód. Ľud však nevedel, že Jonatán odišiel. 4 V priesmyku, ktorým sa Jonatán pokúšal prejsť ku hliadke Filištíncov, bol z jednej i z druhej strany končitý skalný výbežok. 5 Jeden sa volal Bócéc a druhý Sene. Jeden výbežok vyčnieval od severu oproti Michmásu a druhý od juhu oproti Gebe. 6 Jonatán povedal svojmu zbrojnošovi: Poď, prejdeme k hliadke tých neobrezaných, azda Hospodin urobí niečo pre nás, veď Hospodinovi nič neprekáža zachraňovať veľkým alebo malým počtom. 7 Zbrojnoš mu odpovedal: Urob všetko, čo máš na mysli; odhodlaj sa, ajhľa, ja som s tebou podľa tvojej vôle. 8 Jonatán povedal: Prejdime teda k tým mužom a ukážeme sa im. 9 Ak nám povedia: Stojte, kým prídeme k vám, vtedy zastaneme na svojom mieste a nepôjdeme k nim. 10 Ale ak by povedali: Poďte hore k nám, pôjdeme, lebo ich Hospodin vydal do našich rúk. To nám bude znamením. 11 Vtedy sa obaja ukázali filištínskej hliadke. Filištínci povedali: Hľa, Hebrejci vychádzajú z dier, do ktorých sa poskrývali. 12 I volali mužovia hliadky na Jonatána a na jeho zbrojnoša: Poďte hore k nám, chceme vám niečo povedať. Vtedy povedal Jonatán svojmu zbrojnošovi: Poď so mnou, lebo Hospodin ich vydal do rúk Izraela. 13 Jonatán vyliezol štvornožky a jeho zbrojnoš za ním. Hneď padali pred Jonatánom a jeho zbrojnoš ich zabíjal za ním. 14 To bola prvá porážka, v ktorej Jonatán a jeho zbrojnoš zabili okolo dvadsať mužov na pol hone oráčiny. 15 Nato nastal zmätok v tábore i na poli, i v celom ľude. Hliadka i záškodníci sa zdesili, lebo sa im zem triasla, a to bol zmätok od Boha.

Saulovo víťazstvo nad Filištíncami

16 Keď Saulove predné hliadky v Benjamínskej Gibei videli, že množstvo sa sem-tam hýbe,
17 vtedy Saul povedal ľudu, ktorý bol s ním: Nože spočítajte a pozrite, kto odišiel od nás. Keď spočítali, nebolo tam Jonatána a jeho zbrojnoša. 18 Tu povedal Saul Achijovi: Prines sem truhlu Božiu. Truhla Božia bola totiž v ten deň medzi Izraelcami. 19 Kým ešte Saul hovoril kňazom, hluk v tábore Filištíncov sa stále zväčšoval. Preto povedal Saul kňazovi: Daj ruky preč (od veštby)! 20 Vtedy sa Saul a všetok ľud, ktorý bol s ním, zhromaždil a vstúpil do boja, kde meč jedného bojoval proti druhému vo veľkom zmätku. 21 Aj Hebrejci, ktorí sa dávnejšie pridali k Filištíncom a teraz tiahli s nimi do tábora, sa vrátili, aby boli s tými izraelskými, ktorí držali so Saulom a Jonatánom. 22 Všetci izraelskí mužovia, ktorí sa skrývali na Efrajimskom pohorí a dopočuli sa, že Filištínci utekajú, stíhali ich v boji. 23 Takto Hospodin vyslobodil v ten deň Izrael a boj sa preniesol až za Bét-Áven.

Jonatán narušil pôst nariadený Saulom

24 Hoci Izraelci boli v ten deň unavení, Saul predsa zaviazal ľud prísahou: Zlorečený muž, ktorý by jedol chlieb pred večerom, prv, než sa pomstíme na svojich nepriateľoch. A nikto z ľudu neokúsil chlieb.
25 Potom vošiel všetok ľud do lesa, kde bol med na povrchu zeme. 26 Keď ľud vošiel do lesa, med pretekal, ale nikto nezdvihol ruku k ústam, lebo ľud sa bál tej prísahy. 27 Jonatán však nepočul, keď jeho otec zaväzoval ľud prísahou, a koniec palice, ktorú mal v ruke, namočil do plásta medu, obrátil si ruku k ústam a oči mu zažiarili. 28 Nato niekto z ľudu povedal: Tvoj otec zaviazal ľud veľkou prísahou a povedal: Zlorečený muž, ktorý by dnes jedol chlieb; ľud však bol unavený. 29 Jonatán povedal: Môj otec priviedol krajinu do nešťastia; pozrite, ako mi zažiarili oči, keď som ochutnal trochu medu. 30 Či by porážka Filištíncov nebola bývala väčšia, keby bol ľud dnes čím viac jedol z koristi svojich nepriateľov, ktorú našiel? 31 Bili v ten deň Filištíncov od Michmásu až po Ajjalón. Ale ľud bol veľmi unavený. 32 Preto sa ľud vrhol na korisť, nabrali si oviec, volov a teliat, zabíjali ich na zemi; ľud jedol i s krvou. 33 Potom oznámili Saulovi: Hľa, ľud hreší proti Hospodinovi, lebo je s krvou. On odpovedal: Spreneverili ste sa! Privaľte ku mne ihneď veľký kameň. 34 Saul pokračoval: Rozíďte sa medzi ľudí a povedzte im: Nech každý privedie ku mne svojho vola a svoju ovcu; zabíjajte ich na tomto kameni a jedzte! Neprehrešujte sa proti Hospodinovi jediac s krvou! Vtedy každý z ľudu priviedol svojho vola a až do noci ich tam zabíjali. 35 A Saul postavil oltár Hospodinovi; bol to prvý oltár, ktorý postavil Hospodinovi. 36 Vtedy Saul povedal: Prepadnime Filištíncov v noci, rabujme až do svitania a neponechajme z nich nikoho. Povedali: Urob všetko, čo sa ti páči. Kňaz však povedal: Pristúpme sem k Bohu. 37 Dopytoval sa Saul Boha: Mám sa spustiť za Filištíncami? Vydáš ich Izraelu do rúk? Ale v ten deň mu neodpovedal. 38 Vtedy povedal Saul: Pristúpte sem všetci náčelníci ľudu a dozvedajte sa; zistite, čím sa dnes spáchal tento hriech. 39 Lebo, ako je živý Hospodin, záchranca Izraela, keby sa to dokázalo i na vlastnom mojom synovi Jonatánovi, i ten musí zomrieť! A z celého ľudu nikto mu neodpovedal. 40 Povedal teda celému Izraelu: Vy buďte na jednej strane, ja a môj syn Jonatán budeme na druhej strane. Nato ľud odpovedal Saulovi: Urob, čo sa ti páči! 41 Saul povedal Hospodinovi: Bože Izraela, daj poznať pravdu! I padol lós na Jonatána a Saula, ale ľud sa z toho dostal. 42 Saul povedal: Hoďte lós medzi mnou a mojím synom Jonatánom. Lós padol na Jonatána. 43 Vtedy sa spýtal Saul Jonatána: Povedz mi, čo si urobil! Nato mu Jonatán odpovedal: Na konci palice, ktorú som mal v ruke, okúsil som trochu medu. Nech teda zomriem. 44 Saul povedal: Toto nech mi učiní Boh a toto nech mi pridá: Jonatán, ty musíš zomrieť! 45 Vtedy ľud povedal Saulovi: Tak teda má zomrieť Jonatán, ktorý spôsobil toto veľké vyslobodenie v Izraeli! To sa nestane! Akože žije Hospodin, nespadne ani vlas z jeho hlavy na zem. Veď dnes konal s Bohom. Tak ľud vyslobodil Jonatána a nemusel zomrieť. 46 Vtedy upustil Saul od prenasledovania Filištíncov a Filištínci sa navrátili domov. 47 Keď sa Saul zmocnil vlády nad Izraelom, bojoval proti všetkým svojim okolitým nepriateľom, proti Moábcom, Ammóncom, proti Edómu, proti kráľom Coby aj proti Filištíncom; kamkoľvek sa obrátil, robil im čo najhoršie. 48 Počínal si udatne, porazil Amálékovcov a vyslobodil Izrael z moci tých, ktorí ho pustošili. 49 Saul mal synov Jonatána, Jišvího, Malkíšuu; jeho dve dcéry sa volali: staršia Mérab a mladšia Míkal. 50 Saulova žena bola Achínóam, dcéra Achímaacova. Veliteľ jeho vojska sa volal Abner, syn Saulovho strýka Néra. 51 Kíš bol otcom Saulovým a Nér bol otcom Abnerovým a synom Abíélovým. 52 Boj proti Filištíncom bol tvrdý po celý Saulov život; keď Saul videl akéhokoľvek udatného muža alebo bojovníka, pripojil ho k sebe.