14. kapitola
Jonatánov hrdinský čin
1 Ktoréhosi dňa Saulov syn Jonatán povedal svojmu zbrojnošovi: Poď, prejdeme k hliadke Filištíncov, ktorá je na druhej strane. Svojmu otcovi to však neoznámil. 2 Saul sa zdržoval na konci Gibey, pod granátovou jabloňou, ktorá bola v Migróne. Ľudí, ktorí boli s ním, bolo okolo šesťsto mužov. 3 Achijá, syn Achitúba, brata Ikabódovho, syna Pinchásovho, syna Éliho, Hospodinovho kňaza v Šíle, nosil efód. Ľud však nevedel, že Jonatán odišiel. 4 V priesmyku, ktorým sa Jonatán pokúšal prejsť ku hliadke Filištíncov, bol z jednej i z druhej strany končitý skalný výbežok. 5 Jeden sa volal Bócéc a druhý Sene. Jeden výbežok vyčnieval od severu oproti Michmásu a druhý od juhu oproti Gebe. 6 Jonatán povedal svojmu zbrojnošovi: Poď, prejdeme k hliadke tých neobrezaných, azda Hospodin urobí niečo pre nás, veď Hospodinovi nič neprekáža zachraňovať veľkým alebo malým počtom. 7 Zbrojnoš mu odpovedal: Urob všetko, čo máš na mysli; odhodlaj sa, ajhľa, ja som s tebou podľa tvojej vôle. 8 Jonatán povedal: Prejdime teda k tým mužom a ukážeme sa im. 9 Ak nám povedia: Stojte, kým prídeme k vám, vtedy zastaneme na svojom mieste a nepôjdeme k nim. 10 Ale ak by povedali: Poďte hore k nám, pôjdeme, lebo ich Hospodin vydal do našich rúk. To nám bude znamením. 11 Vtedy sa obaja ukázali filištínskej hliadke. Filištínci povedali: Hľa, Hebrejci vychádzajú z dier, do ktorých sa poskrývali. 12 I volali mužovia hliadky na Jonatána a na jeho zbrojnoša: Poďte hore k nám, chceme vám niečo povedať. Vtedy povedal Jonatán svojmu zbrojnošovi: Poď so mnou, lebo Hospodin ich vydal do rúk Izraela. 13 Jonatán vyliezol štvornožky a jeho zbrojnoš za ním. Hneď padali pred Jonatánom a jeho zbrojnoš ich zabíjal za ním. 14 To bola prvá porážka, v ktorej Jonatán a jeho zbrojnoš zabili okolo dvadsať mužov na pol hone oráčiny. 15 Nato nastal zmätok v tábore i na poli, i v celom ľude. Hliadka i záškodníci sa zdesili, lebo sa im zem triasla, a to bol zmätok od Boha. Saulovo víťazstvo nad Filištíncami
16 Keď Saulove predné hliadky v Benjamínskej Gibei videli, že množstvo sa sem-tam hýbe, 17 vtedy Saul povedal ľudu, ktorý bol s ním: Nože spočítajte a pozrite, kto odišiel od nás. Keď spočítali, nebolo tam Jonatána a jeho zbrojnoša. 18 Tu povedal Saul Achijovi: Prines sem truhlu Božiu. Truhla Božia bola totiž v ten deň medzi Izraelcami. 19 Kým ešte Saul hovoril kňazom, hluk v tábore Filištíncov sa stále zväčšoval. Preto povedal Saul kňazovi: Daj ruky preč (od veštby)! 20 Vtedy sa Saul a všetok ľud, ktorý bol s ním, zhromaždil a vstúpil do boja, kde meč jedného bojoval proti druhému vo veľkom zmätku. 21 Aj Hebrejci, ktorí sa dávnejšie pridali k Filištíncom a teraz tiahli s nimi do tábora, sa vrátili, aby boli s tými izraelskými, ktorí držali so Saulom a Jonatánom. 22 Všetci izraelskí mužovia, ktorí sa skrývali na Efrajimskom pohorí a dopočuli sa, že Filištínci utekajú, stíhali ich v boji. 23 Takto Hospodin vyslobodil v ten deň Izrael a boj sa preniesol až za Bét-Áven. Jonatán narušil pôst nariadený Saulom
24 Hoci Izraelci boli v ten deň unavení, Saul predsa zaviazal ľud prísahou: Zlorečený muž, ktorý by jedol chlieb pred večerom, prv, než sa pomstíme na svojich nepriateľoch. A nikto z ľudu neokúsil chlieb. 25 Potom vošiel všetok ľud do lesa, kde bol med na povrchu zeme. 26 Keď ľud vošiel do lesa, med pretekal, ale nikto nezdvihol ruku k ústam, lebo ľud sa bál tej prísahy. 27 Jonatán však nepočul, keď jeho otec zaväzoval ľud prísahou, a koniec palice, ktorú mal v ruke, namočil do plásta medu, obrátil si ruku k ústam a oči mu zažiarili. 28 Nato niekto z ľudu povedal: Tvoj otec zaviazal ľud veľkou prísahou a povedal: Zlorečený muž, ktorý by dnes jedol chlieb; ľud však bol unavený. 29 Jonatán povedal: Môj otec priviedol krajinu do nešťastia; pozrite, ako mi zažiarili oči, keď som ochutnal trochu medu. 30 Či by porážka Filištíncov nebola bývala väčšia, keby bol ľud dnes čím viac jedol z koristi svojich nepriateľov, ktorú našiel? 31 Bili v ten deň Filištíncov od Michmásu až po Ajjalón. Ale ľud bol veľmi unavený. 32 Preto sa ľud vrhol na korisť, nabrali si oviec, volov a teliat, zabíjali ich na zemi; ľud jedol i s krvou. 33 Potom oznámili Saulovi: Hľa, ľud hreší proti Hospodinovi, lebo je s krvou. On odpovedal: Spreneverili ste sa! Privaľte ku mne ihneď veľký kameň. 34 Saul pokračoval: Rozíďte sa medzi ľudí a povedzte im: Nech každý privedie ku mne svojho vola a svoju ovcu; zabíjajte ich na tomto kameni a jedzte! Neprehrešujte sa proti Hospodinovi jediac s krvou! Vtedy každý z ľudu priviedol svojho vola a až do noci ich tam zabíjali. 35 A Saul postavil oltár Hospodinovi; bol to prvý oltár, ktorý postavil Hospodinovi. 36 Vtedy Saul povedal: Prepadnime Filištíncov v noci, rabujme až do svitania a neponechajme z nich nikoho. Povedali: Urob všetko, čo sa ti páči. Kňaz však povedal: Pristúpme sem k Bohu. 37 Dopytoval sa Saul Boha: Mám sa spustiť za Filištíncami? Vydáš ich Izraelu do rúk? Ale v ten deň mu neodpovedal. 38 Vtedy povedal Saul: Pristúpte sem všetci náčelníci ľudu a dozvedajte sa; zistite, čím sa dnes spáchal tento hriech. 39 Lebo, ako je živý Hospodin, záchranca Izraela, keby sa to dokázalo i na vlastnom mojom synovi Jonatánovi, i ten musí zomrieť! A z celého ľudu nikto mu neodpovedal. 40 Povedal teda celému Izraelu: Vy buďte na jednej strane, ja a môj syn Jonatán budeme na druhej strane. Nato ľud odpovedal Saulovi: Urob, čo sa ti páči! 41 Saul povedal Hospodinovi: Bože Izraela, daj poznať pravdu! I padol lós na Jonatána a Saula, ale ľud sa z toho dostal. 42 Saul povedal: Hoďte lós medzi mnou a mojím synom Jonatánom. Lós padol na Jonatána. 43 Vtedy sa spýtal Saul Jonatána: Povedz mi, čo si urobil! Nato mu Jonatán odpovedal: Na konci palice, ktorú som mal v ruke, okúsil som trochu medu. Nech teda zomriem. 44 Saul povedal: Toto nech mi učiní Boh a toto nech mi pridá: Jonatán, ty musíš zomrieť! 45 Vtedy ľud povedal Saulovi: Tak teda má zomrieť Jonatán, ktorý spôsobil toto veľké vyslobodenie v Izraeli! To sa nestane! Akože žije Hospodin, nespadne ani vlas z jeho hlavy na zem. Veď dnes konal s Bohom. Tak ľud vyslobodil Jonatána a nemusel zomrieť. 46 Vtedy upustil Saul od prenasledovania Filištíncov a Filištínci sa navrátili domov. 47 Keď sa Saul zmocnil vlády nad Izraelom, bojoval proti všetkým svojim okolitým nepriateľom, proti Moábcom, Ammóncom, proti Edómu, proti kráľom Coby aj proti Filištíncom; kamkoľvek sa obrátil, robil im čo najhoršie. 48 Počínal si udatne, porazil Amálékovcov a vyslobodil Izrael z moci tých, ktorí ho pustošili. 49 Saul mal synov Jonatána, Jišvího, Malkíšuu; jeho dve dcéry sa volali: staršia Mérab a mladšia Míkal. 50 Saulova žena bola Achínóam, dcéra Achímaacova. Veliteľ jeho vojska sa volal Abner, syn Saulovho strýka Néra. 51 Kíš bol otcom Saulovým a Nér bol otcom Abnerovým a synom Abíélovým. 52 Boj proti Filištíncom bol tvrdý po celý Saulov život; keď Saul videl akéhokoľvek udatného muža alebo bojovníka, pripojil ho k sebe.