29. kapitola
Milodary na stavbu chrámu
1 Potom povedal kráľ Dávid celému zhromaždeniu: Môj syn Šalamún, jediný, ktorého si vyvolil Boh, je mladý a útly; práca je však veľká, lebo nie pre človeka je určený ten palác, ale pre Hospodina, Boha. 2 Nakoľko som mohol, pripravil som pre dom svojho Boha zlato na zlaté, striebro na strieborné, bronz na bronzové, železo na železné a drevo na drevené predmety, ónyxové kamene a obklady, kamene malachitové a pestrofarebné, rôzne drahokamy a množstvo mramorových kameňov. 3 Pretože mám záľubu v dome svojho Boha, mám ešte pre dom Boží okrem toho, čo som už pripravil pre svätyňu, zlato a striebro, ktoré mám ako osobné vlastníctvo: 4 tritisíc talentov ofírskeho zlata, sedemtisíc talentov prečisteného striebra na pokrytie stien miestností, 5 zlato na zlaté, striebro na strieborné predmety a na rôznu prácu, umelcami zhotovenú! Kto je ešte dnes ochotný štedro obetovať Hospodinovi? 6 Ochotu prejavili rodinní hodnostári, hodnostári izraelských kmeňov, tisícnici, stotníci a hodnostári v kráľovej službe. 7 Na službu pri dome Božom odovzdali päťtisíc talentov zlata, desaťtisíc dareikov, desaťtisíc talentov striebra, osemnásťtisíc talentov bronzu a stotisíc talentov železa. 8 Ak mal niekto drahokamy, pridal ich k pokladu domu Hospodinovho do rúk Géršónovca Jechíéla. 9 Ľud sa radoval z ich ochoty, lebo celým srdcom ochotne obetovali Hospodinovi. Ba i kráľ Dávid zaplesal veľkou radosťou. Dávidova ďakovná modlitba
10 Potom Dávid dobrorečil Hospodinovi v prítomnosti celého zhromaždenia a povedal: Požehnaný buď Hospodin, Boh Izraela, nášho otca, od vekov až naveky. 11 Tvoja je, Hospodine, veľkosť, moc, dôstojnosť, sláva i velebnosť, veď Tvoje je všetko na nebi i na zemi. Tvoje je kráľovstvo, Hospodine. Ty si ten, ktorý sa ako hlava vypína nad všetkým. 12 Bohatstvo a česť sú od Teba, Ty panuješ nad všetkým. Vo svojej ruke máš silu a moc, v Tvojej ruke je, či učiníš niekoho veľkým a mocným. 13 Tak teda, Bože náš, ďakujeme Ti a chválime Tvoje slávne meno. 14 Veď ani ja ani môj ľud by sme neboli schopní priniesť toľké milodary. Veď od Teba je všetko, takže z Tvojej ruky sme Ti dali. 15 Lebo sme pred Tebou cudzincami a usadlíkmi ako všetci naši otcovia. Naše dni na zemi sú ako tieň a bez nádeje. 16 Hospodine, Bože náš, všetka táto hojnosť, ktorú sme pripravili, aby sme postavili dom Tvojmu svätému menu, je z Tvojej ruky a Tvoje je všetko. 17 Viem však, Bože môj, že skúmaš srdce a obľubuješ si úprimnosť. Ja som z úprimného srdca ochotne obetoval všetko toto, ba s radosťou som teraz videl, že i Tvoj ľud, tu prítomný, ochotne obetoval. 18 Hospodine, Bože Abraháma, Izáka a Izraela, našich otcov, zachovaj to naveky ako vzor zmýšľania Tvojho ľudu a pripútaj si jeho srdce. 19 Daj môjmu synovi Šalamúnovi nenarušené srdce, aby mohol zachovávať Tvoje prikázania, svedectvá i ustanovenia a vykonať všetko na stavbu paláca, pre ktorú som vykonal prípravy. 20 Potom Dávid povedal celému zhromaždeniu: Dobrorečte Hospodinovi, svojmu Bohu. Celé zhromaždenie dobrorečilo Hospodinovi, Bohu svojich otcov, sklonilo hlavy a klaňalo sa Hospodinovi a kráľovi. 21 Nato obetovali Hospodinovi zábitné obete a na druhý deň spaľované obete: tisíc juncov, tisíc baranov, tisíc jahniat a príslušné úliatby, zábitné obete v hojnosti za celý Izrael. 22 V ten deň s veľkou radosťou jedli a pili pred Hospodinom a druhý raz urobili kráľom Šalamúna, syna Dávidovho. Pomazali ho Hospodinovi za knieža. 23 Tak zasadol Šalamún na trón Hospodinov ako kráľ namiesto Dávida, svojho otca, a mal úspech, takže ho poslúchal celý Izrael. 24 I všetci hodnostári, hrdinovia a synovia kráľa Dávida sa podriadili kráľovi Šalamúnovi. 25 Hospodin však urobil Šalamúna obzvlášť veľkým v očiach celého Izraela a dal mu kráľovskú dôstojnosť, akú nemal pred ním nijaký kráľ nad Izraelom. Dávidova smrť
26 Dávid, syn Izajov, kraľoval nad celým Izraelom. 27 V Izraeli vládol štyridsať rokov. V Chebróne vládol sedem rokov a v Jeruzaleme tridsaťtri rokov. 28 Zomrel v peknej starobe, sýty vekom, bohatstvom a úctou. Miesto neho sa stal kráľom jeho syn Šalamún. 29 Počiatočné a posledné príbehy kráľa Dávida sú poznačené v Dejinách vidca Samuela, v Dejinách proroka Nátana a v Dejinách vidca Gáda 30 a celá jeho kráľovská vláda, jeho moc a udalosti, ktoré postihli jeho, Izrael a všetky pozemské kráľovstvá.