Dve percentá (2 %)

17. kapitola

Dávid chce stavať chrám

1 Keď už Dávid býval vo svojom dome, povedal prorokovi Nátanovi: Hľa, ja bývam v cédrovom dome, a truhla zmluvy Hospodinovej pod stanovými závesmi.
2 Nátan povedal Dávidovi: Urob všetko, čo máš v úmysle, lebo Boh je s tebou. 3 Ešte tej noci sa Boh prihovoril Nátanovi: 4 Choď a povedz môjmu služobníkovi Dávidovi: Takto vraví Hospodin: Nie, ty mi nepostavíš dom na prebývanie! 5 Lebo odo dňa, keď som vyviedol Izrael, až dodnes, nebýval som v dome, ale prechádzal som zo stanu do stanu, z príbytku do príbytku. 6 Keď som tak prechodil po celom Izraeli, či som povedal slovíčko niektorému zo sudcov Izraela, ktorým som prikázal pásť môj ľud: Prečo mi nepostavíte cédrový dom? 7 Teraz však takto povedz môjmu služobníkovi Dávidovi: Takto vraví Hospodin mocností: Ja som ťa vzal z pastvy od oviec, aby si sa stal kniežaťom nad mojím ľudom, Izraelom. 8 Bol som s tebou, kamkoľvek si šiel, vykynožil som všetkých tvojich nepriateľov spred teba. Dám ti také meno, aké majú len najväčší na zemi. 9 Obstarám i miesto pre svoj izraelský ľud a usadím ho. Bude bývať na ňom, nemusí sa viac znepokojovať. Nebudú ho už viac ani nešľachetníci utláčať ako predtým a 10 za čias, keď som ustanovil sudcov nad svojím izraelským ľudom. Pokorím všetkých tvojich nepriateľov, urobím ťa veľkým a Hospodin ti postaví dom. 11 Keď sa naplnia tvoje dni, aby si odišiel k otcom, postavím po tebe potomka spomedzi tvojich synov a upevním jeho kráľovstvo. 12 On mi postaví dom, ja upevním jeho trón naveky. 13 Ja mu budem otcom a on mi bude synom. Milosť mu však neodnímem, ako som odňal tvojmu predchodcovi, 14 ale postavím ho vo svojom dome a vo svojom kráľovstve až naveky. 15 Nátan hovoril Dávidovi celkom podľa týchto slov a podľa celého tohto videnia.

Dávidova ďakovná modlitba

16 Kráľ Dávid vošiel, posadil sa pred Hospodinom a povedal: Kto som ja, Hospodine Bože, a čo je môj dom, že si ma doviedol až sem?
17 Bolo to však málo v Tvojich očiach, Bože, nuž dal si zasľúbenie o dome svojho služobníka do ďalekej budúcnosti a pohliadol si na mňa, Hospodine Bože, ako na dôležitého človeka, ktorý rastie na význame. 18 Čo má ešte hovoriť Dávid s Tebou? Sám poznáš svojho služobníka. 19 Hospodine, kvôli svojmu služobníkovi a podľa svojho srdca si urobil celú túto veľkú vec, aby si oznámil všetky veľké udalosti. 20 Nieto Tebe podobného, Hospodine, a nieto Boha okrem Teba po všetkom tom, čo sme na vlastné uši počuli. 21 Kto je taký ako Tvoj ľud Izrael, jediný národ na zemi, pre ktorý Boh šiel, aby si vykúpil ľud a aby si získal meno veľkými a hroznými skutkami, keď si zapudil národy spred svojho ľudu, ktorý si vykúpil z Egypta. 22 Určil si izraelský ľud za svoj ľud naveky, a sám si sa stal, Hospodine, ich Bohom. 23 Nuž teda, Hospodine, nech bude pravdivým slovo, ktoré si vyriekol o svojom sluhovi a jeho dome. Urob, ako si zasľúbil, 24 aby sa Tvoje meno dokázalo platným a veľkým až naveky, aby povedali: Hospodin mocností, izraelský Boh, je Bohom Izraela! A dom Dávida, Tvojho služobníka, bude pevný pred Tebou. 25 Lebo Ty, Bože môj, vyjavil si svojmu sluhovi, že mu postavíš dom. Preto sa Tvoj sluha odhodlal modliť sa pred Tebou. 26 Teraz však, Hospodine - Ty sám si Boh - keď si vyslovil toto vzácne zasľúbenie o svojom služobníkovi, 27 požehnávaj dom svojho služobníka, aby trval naveky pred Tebou, lebo čo Ty, Hospodine, požehnáš, je požehnané naveky.