11. kapitola
Šalamúnovo modlárstvo
1 Kráľ Šalamún miloval mnoho cudzích žien: faraónovu dcéru, Moábky, Ammónky, Edómky, Sidón čanky, Chetejky, 2 z národov, o ktorých povedal Hospodin Izraelcom: Neobcujte s nimi a oni nech neobcujú s vami, inak obrátia vaše srdcia ku svojim bohom. Šalamún priľnul k nim láskou. 3 Mal sedemsto kniežacích žien a tristo vedľajších žien. Jeho ženy mu zviedli srdce. 4 V čase Šalamúnovej staroby zviedli mu jeho ženy srdce k iným bohom, takže jeho srdce nebolo celé oddané Hospodinovi, jeho Bohu, ako srdce jeho otca Dávida. 5 Šalamún chodil za Aštartou, sidónskou bohyňou, a za Milkómom, ohavnosťou Ammóncov. 6 Tým Šalamún robil, čo sa nepáčilo Hospodinovi, a nenasledoval Hospodina ako jeho otec Dávid. 7 Vtedy postavil Šalamún výšinu Kamóšovi, ohavnému božstvu Moábcov, na vrchu naproti Jeruzalemu, a Mólochovi, ohavnému božstvu Ammóncov. 8 Tak urobil všetkým svojim ženám cudzinkám, ktoré prinášali kadidlové a zábitné obete svojim bohom. 9 Hospodin sa rozhneval na Šalamúna, lebo jeho srdce sa odvrátilo od Hospodina, Boha Izraela, ktorý sa mu dvakrát zjavil 10 a dal mu príkaz, aby nechodil za inými bohmi. Ale on porušil, čo mu prikázal Hospodin. 11 Riekol teda Hospodin Šalamúnovi: Pretože si sa takto zachoval a nedodržal si moju zmluvu a ustanovenia, ktoré som ti dal, odoberiem ti kráľovstvo a dám ho tvojmu služobníkovi. 12 Kvôli tvojmu otcovi Dávidovi to však neurobím za tvojho panovania. Odtrhnem ho od rúk tvojho syna. 13 Ale neodtrhnem celé kráľovstvo. Jeden kmeň nechám tvojmu synovi kvôli svojmu služobníkovi Dávidovi a kvôli Jeruzalemu, ktorý som si vyvolil. Šalamúnovi nepriatelia
14 Hospodin postavil Šalamúnovi protivníka v edómskom Hadadovi. Bol z kráľovského rodu v Edóme. 15 Keď bol Dávid v Edóme, pritiahol vojvodca Jóáb, aby pochoval pobitých, a povraždil v Edóme všetkých mužského pohlavia; 16 Jóáb tam zotrval šesť mesiacov s celým Izraelom, až kým nevyhladil všetkých mužského pohlavia v Edóme. 17 Hadad však ušiel s niektorými Edómcami zo služobníkov svojho otca a odišiel do Egypta. Vtedy bol Hadad malý chlapec. 18 Keď sa pohli z Midjánska, prišli do Páránu a vzali odtiaľ so sebou mužov. Potom prišli do Egypta k faraónovi, egyptskému kráľovi. Ten mu dal príbytok, určil mu stravu a dal mu aj zem. 19 Hadad si vo veľkej miere získal priazeň vo faraónových očiach a on mu dal za manželku sestru svojej manželky, sestru kráľovnej Tachpenes. 20 Tachpenesina sestra mu porodila syna Genubata, ktorého Tachpenes odchovala vo faraónovom dome. Tak bol Genubat vo faraónovom dome, medzi faraónovými synmi. 21 Keď sa Hadad v Egypte dopočul, že Dávid usnul so svojimi otcami a že zomrel vojvodca Jóáb, Hadad povedal faraónovi: Pre pusť ma, aby som sa vrátil do svojej krajiny. 22 Faraón sa opýtal: Čo ti u mňa chýba, že túžiš odísť do svojej krajiny? Odpovedal mu: Nič; ale aj tak ma prepusť. 23 Ďalej mu Boh postavil protivníka v Rezónovi, synovi Eljádovom, ktorý ušiel od svojho pána Hadadezera, kráľa Cóby. 24 Zhromaždil si mužov a stal sa náčelníkom zbojníckej hordy, keď ich Dávid hubil. Potom prišiel do Damasku, usadil sa a kraľoval v ňom. 25 Stal sa protivníkom Izraela po všetky Šalamúnove dni a páchal zlo ako Hadad. Opovrhoval Izraelom a kraľoval v Sýrii. Járobeámov odboj
26 Járobeám, syn Nebatov, Efratejec z Cerédy, ktorého matka vdova sa volala Cerúá, služobník Šalamúnov, zdvihol ruku proti kráľovi. 27 Ruku proti kráľovi pozdvihol preto, lebo Šalamún postavil Millo a zasypal tak trhlinu na meste svojho otca Dávida. 28 Járobeám bol silný hrdinský muž. Keď Šalamún videl, že mládenec je pracovitý, ustanovil ho nad všetkými ťažkými prácami v Jozefovom dome. 29 Keď raz Járobeám odišiel z Jeruzalema, stretol ho na ceste šílonský prorok Achija. Bol zahalený do nového plášťa; a boli sami dvaja na poli. 30 Tu pochytil Achija nový plášť, čo mal na sebe, roztrhal ho na dvanásť kusov 31 a povedal Járobeámovi: Vezmi si desať kusov, lebo takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Hľa, odtrhnem kráľovstvo od Šalamúna a tebe dám desať kmeňov. 32 Jeden kmeň zostane jemu, kvôli môjmu služobníkovi Dávidovi a kvôli mestu Jeruzalemu, ktoré som si vyvolil zo všetkých izraelských kmeňov. 33 Preto, že ma opustili a klaňajú sa sidónskej bohyni Aštarte, moábskemu bohu Kamóšovi a Milkómovi, bohu Ammóncov. Nechodili po mojich cestách a nečinili, čo je správne v mojich očiach, totiž moje ustanovenia, moje právo, ako robil jeho otec Dávid. 34 Ale nevezmem mu celé jeho kráľovstvo, lebo som ho učinil doživotným kniežaťom kvôli môjmu služobníkovi Dávidovi, ktorého som si vyvolil a ktorý zachoval moje príkazy a ustanovenia. 35 Jeho synovi vezmem kráľovstvo, to jest desať kmeňov, a dám ho tebe. 36 Jeho synovi dám jeden kmeň, aby môjmu služobníkovi Dávidovi po všetky dni zostala svieca predo mnou v Jeruzaleme - v meste, ktoré som vyvolil, aby som tam uložil moje meno. 37 Teba si však vezmem a budeš kraľovať nad všetkým, čo si zažiada tvoja duša - budeš kráľom nad Izraelom. 38 A ak poslúchneš všetko, čo ti prikážem, čo je správne v mojich očiach, a zachováš moje ustanovenia a moje príkazy, ako ich plnil môj služobník Dávid - postavím ti stály dom, ako som postavil Dávidovi, a dám ti Izrael. 39 Kvôli tomu pokorím Dávidovo potomstvo, ale nie navždy. 40 Šalamún hľadal Járobeáma, aby ho usmrtil. Járobeám sa teda pobral a utiekol do Egypta ku kráľovi Šíšakovi. Zostal v Egypte až do Šalamúnovej smrti. 41 Ostatné Šalamúnove činy - všetko, čo konal, aj jeho múdrosť - sú zapísané v Knihe letopisov Šalamúnových. 42 Doba Šalamúnovho kraľovania v Jeruzaleme nad celým Izraelom trvala štyridsať rokov. 43 Keď Šalamún usnul so svojimi otcami, pochovali ho v meste jeho otca Dávida. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Rechabeám.