13. kapitola
Hymna lásky
1 A čo by som ľudskými jazykmi hovoril, aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som iba cvendžiacim kovom a zvučiacim zvonom. 2 A čo by som vedel aj prorokovať a poznal všetky tajomstvá a mal všetko možné poznanie, a čo by som mal takú vieru, že by som hory prenášal, a lásky by som nemal - nič nie som. 3 A čo by som rozdal všetok svoj majetok, i telo si dal spáliť, a lásky by som nemal, nič mi to nepomôže. 4 Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, láska sa nevystatuje a nenadúva; 5 nie je neslušná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nezmýšľa zle, 6 neraduje sa z neprávosti, ale teší sa s pravdou; 7 všetko znáša, všetkému verí, všetkého sa nádejá, všetko pretrpí. 8 Láska nikdy neprestane. Ale proroctvá sa pominú, jazyky umĺknu, poznanie sa pominie. 9 Lebo sčiastky poznávame a sčiastky prorokujeme, 10 ale keď príde dokonalé, čiastočné sa pominie. 11 Keď som bol dieťa, hovoril som ako dieťa, zmýšľal som ako dieťa, usudzoval som ako dieťa; ale keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby. 12 Doteraz totiž vidíme len hmlisté obrazy, akoby v zrkadle, ale potom tvárou v tvár. Doteraz poznávam čiastočne, ale potom poznám tak, ako aj mňa poznal (Boh). 13 Teraz však zostáva viera, nádej, láska, to troje, ale najväčšia z nich je láska.