1. kapitola
Všetko zemské je márne
2Márnosť nad márnosti - hovorí Kazateľ. Márnosť nad márnosti, všetko je márnosť. 3Aký osoh má človek zo všetkej svojej lopoty, ktorou sa umára pod slnkom? 4Pokolenie odchádza a druhé prichádza, ale zem stojí naveky. 5Slnko vychodí, slnko zapadá, náhli sa na svoje miesto, kde znova vychádza. 6Vietor duje k juhu a obracia sa na sever, stále krúžiac veje a vo svojom kolobehu sa vracia. 7Všetky potoky tečú do mora, ale more sa nenaplní; potoky sa vracajú na miesto, kam tečú. 8Všetko je plné trudu, nikto to nemôže vysloviť; oko sa nikdy do sýtosti nenadíva, ucho sa nikdy dosť nenapočúva. 9Čo bolo, bude zase, a čo sa dialo, bude sa opäť diať. Nič nového nieto pod slnkom. 10Je niečo, o čom možno povedať: Pozri, to je niečo nové? Dávno to bolo, vo vekoch, ktoré boli pred nami. 11Niet pamiatky po prvotných veciach, ani na neskoršie, čo nastanú, nebudú mať spomienky tí, ktorí budú neskôr.