4. kapitola

20 Naši otcovia vzývali Boha na tomto vrchu, ale vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde treba vzývať Boha. 21 Odpovedaj jej Ježiš: Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme nebudete vzývať Otca. 22 Vy vzývate, čo nepoznáte; my vzývame, čo poznáme; lebo spasenie je zo Židov. 23 Ale prichádza hodina, a už je tu, keď praví ctitelia budú vzývať Otca v duchu a v pravde; veď aj Otec takýchto ctiteľov chce mať. 24 Boh je duch, a tí, čo Ho vzývajú, musia Ho vzývať v duchu a v pravde.