4. kapitola
1 Keďže teda platí ešte zasľúbenie, že vojdeme do Jeho odpočinku, bojme sa, aby nevysvitlo, že niekto z vás zaostal. 2 Lebo evanjelium sa nám práve tak kázalo ako im. Ale počuté slovo nič im neosožilo, keďže nezrástlo mocou viery s tými, čo ho počuli. 3 Lebo do odpočinku vchádzame my, veriaci, ako aj hovorí: Preto som prisahal v hneve: nevojdú do môjho odpočinku; hoci so stvorením sveta skončilo sa dielo. 4 Veď hovorí voľakde o siedmom dni takto: A odpočinul si Boh na siedmy deň od všetkých prác; 5 a tu zase: Nevojdú do môjho odpočinku. 6 Keďže teda ostáva možnosť, aby niektorí vošli doň, ale tí, ktorým sa skôr zvestovalo evanjelium, nevošli pre neposlušnosť, 7 určuje znovu istý deň: (nové) dnes - tým, že po dlhom čase hovorí ústami Dávida, ako sme už povedali: Dnes, ak počujete Jeho hlas, nezatvrdzujte si srdcia. 8 Lebo keby ich už Józua bol doviedol do odpočinku, tak by Boh nebol hovoril o inom, neskoršom dni. 9 Zostáva teda odpočinok ľudu Božiemu. 10 Lebo každý, kto vošiel do Jeho odpočinku, odpočinul si od svojej práce tak ako Boh od svojej. Tranoscius © Text zverejnený s láskavým dovolením vydavateľstva Tranoscius www.tranoscius.sk. Podľa vydania Slovenskej evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v ČSSR v Spojených biblických spoločnostiach (Londýn) z roku 1979. Reedícia 2015.