4. kapitola
Druhé videnie: sedempečatná kniha. Oslava Boha Stvoriteľa
1 Potom, ajhľa, videl som otvorené dvere na nebi, a prvý hlas, ktorý som počul ako hlas trúby, mi povedal: Vystúp hore a ukážem ti, čo sa má diať potom. 2 A hneď som bol vo vytržení ducha. Hľa, trón stál na nebi a na tróne bol Sediaci. 3 Sediaci bol na pohľad podobný kameňu jaspisu a karneolu a vôkol trónu bola dúha podobná smaragdu. 4 Okolo trónu bolo dvadsaťštyri trónov a na nich sedelo dvadsaťštyri starších, oblečených do bieleho rúcha, na hlavách so zlatými vencami. 5 Z trónu vychádzali blesky, zvuky a hromy. Pred trónom horelo sedem ohnivých lámp, to jest sedem Božích duchov; 6 a pred trónom sa rozprestieralo sklené more, podobné krištálu. Uprostred trónu a vôkol neho boli štyri bytosti, plné očí odpredu i odzadu. 7 Prvá bytosť bola podobná levovi, druhá býkovi, tretia mala ľudskú tvár a štvrtá bola podobná letiacemu orlovi. 8 Každá z týchto štyroch bytostí mala šesť krídel, dookola i zvnútra plno očí, a bez prestania volali dňom i nocou: Svätý, svätý, svätý Pán Boh vševládny, ktorý bol, je a príde! 9 A kedykoľvek tieto bytosti vzdávali slávu, česť a vďaku Sediacemu na tróne, Živému na veky vekov, 10 padlo tých dvadsaťštyri starších pred Sediacim na tróne, klaňali sa Živému naveky vekov a hádzali svoje vence pred trón volajúc: 11 Hoden si, Pane a Bože náš, prijať slávu, česť aj vládu, lebo Ty si stvoril všetky veci, Tvojou vôľou trvali a boli stvorené!