16. kapitola
Vyliatie štyroch čiaš
1 Potom som počul mohutný hlas z chrámu hovoriť siedmim anjelom: Choďte a vylejte na zem sedem čiaš hnevu Božieho! 2 A odišiel prvý, vylial svoju čašu na zem a zlé, odporné vredy vyhodili sa na ľuďoch, ktorí mali znak šelmy a klaňali sa jej obrazu. 3 Druhý vylial svoju čašu na more, premenilo sa na krv ako z nejakej mŕtvoly, a zahynulo všetko, čo žilo v mori. 4 Tretí vylial svoju čašu na rieky, na pramene vôd, a premenili sa na krv. 5 Nato som počul volať anjela vôd: Spravodlivý si, ktorý si a ktorý si bol, Svätý, že si tak rozsúdil; 6 lebo vylievali krv svätých a prorokov, preto si im dal piť krv; zaslúžili si to! 7 A počul som volať oltár: Áno, Pane, vševládny Bože, pravé a spravodlivé sú Tvoje súdy! 8 Štvrtý vylial svoju čašu na slnko a dostal moc páliť ľudí ohňom. 9 A veľká horúčava pálila ľudí, preto sa rúhali menu Boha, ktorý má moc nad týmito pliagami, ale nekajali sa, aby Mu vzdali česť. Vyliatie piatej a šiestej čaše
10 Piaty vylial svoju čašu na trón šelmy a stemnelo jej kráľovstvo, ľudia si bolesťou hrýzli jazyky 11 a rúhali sa nebeskému Bohu pre svoje bolesti a pre vredy, ale nekajali sa zo svojich skutkov. 12 Šiesty vylial svoju čašu na veľkú rieku Eufrat a vyschla jej voda, aby bola pripravená cesta kráľom od východu slnka. 13 Nato som videl troch nečistých duchov ako žaby vychádzať z tlamy draka, i z tlamy šelmy, i z úst falošného proroka, 14 lebo sú to duchovia démonov, ktorí robia znamenia, vychádzajú na kráľov celého sveta, aby ich zhromaždili do boja na veľký deň vševládneho Boha. 15 Ajhľa, prichádzam ako zlodej! Blahoslavený, kto bdie a chráni si rúcho, aby nechodil nahý a nebola zjavná jeho hanba! 16 Zhromaždil ich na miesto po hebrejsky nazývané Harmagedon. Vyliatie siedmej čaše
17 Aj siedmy anjel vylial svoju čašu na vzduch, a vyšiel z chrámu od trónu mohutný hlas: Stalo sa! 18 Nato nastali blesky, zvuky, hromy a veľké zemetrasenie, aké nebolo odvtedy, čo je človek na zemi; také veľké bolo zemetrasenie. 19 A veľké mesto sa rozpadlo na tri čiastky a mestá národov padli. Boh sa rozpomenul na veľký Babylon, aby mu dal kalich vína svojho rozhorčeného hnevu. 20 Všetky ostrovy zmizli a vrchov viac nebolo. 21 Veľký ľadovec ako závažie padal z neba na ľudí a rúhali sa Bohu pre pliagu ľadovca, lebo veľmi veľká bola jeho pliaga.