14. kapitola

Baránok vyhlasuje súd nad nepriateľmi

1 Pozrel som, a hľa, Baránok stál na vrchu Sion a s Ním stoštyridsaťštyritisíc tých, ktorí mali napísané na čele jeho meno a meno Jeho Otca.
2 Počul som aj zvuk z neba ako hukot mnohých vôd a rachot silného hromu, a zvuk, ktorý som počul, bol ako zvuk citaristov, čo hrajú na citarách. 3 Spievajú novú pieseň pred trónom, pred štyrmi bytosťami a pred staršími, ale nikto sa nemohol naučiť tú pieseň, iba tých stoštyridsaťštyritisíc vykúpených zo zeme. 4 To sú tí, čo sa nepoškvrnili so ženami, lebo sú panici; to sú tí, čo nasledujú Baránka, kamkoľvek by šiel, ktorí boli vykúpení z ľudí ako prvotiny Bohu a Baránkovi 5 a v ich ústach nebolo lži: sú bez úhony. 6 Potom som videl iného anjela letieť stredom neba: mal večné evanjelium, aby ho zvestoval obyvateľom zeme, každému národu, kmeňu, jazyku a ľudu 7 a volal mohutným hlasom: Bojte sa Boha a vzdajte Mu česť, lebo prišla hodina Jeho súdu, a klaňajte sa Tomu, ktorý stvoril nebo i zem, more i pramene vôd. 8 Za ním nasledoval iný, druhý anjel a volal: Padol, padol veľký Babylon, ktorý opájal všetky národy vínom náruživosti svojho smilstva. 9 Zase nasledoval za nimi iný, tretí anjel a volal mohutným hlasom: Ak sa niekto bude klaňať šelme a jej obrazu a prijme znak na čelo alebo na ruku, 10 aj ten bude piť z vína hnevu Božieho, čistého vína, naliateho do kalicha Jeho hnevu a bude mučený ohňom a sírou pred svätými anjelmi a pred Baránkom! 11 Dym ich múk vystupuje naveky vekov a nemajú odpočinku ani dňom ani nocou tí, ktorí sa klaňajú šelme a jej obrazu a ktokoľvek by prijal znak jej mena. 12 V tomto je trpezlivosť svätých, ktorí zachovávajú prikázanie Božie a vieru v Ježiša. 13 Potom som počul hlas z neba, ktorý hovoril: Napíš: Blahoslavení sú mŕtvi, ktorí odteraz umierajú v Pánovi! Áno, hovorí Duch, nech si odpočinú od práce, lebo ich skutky idú s nimi.

Hodina žatvy a oberačky

14 Pozrel som, a hľa, biely oblak a na oblaku sedel podobný Synovi človeka. Na hlave mal zlatý veniec a v ruke ostrý kosák.
15 Aj iný anjel vyšiel z chrámu a volal mohutným hlasom na Toho, ktorý sedel na oblaku: Spusť svoj kosák a žni, lebo prišla hodina žatvy, keďže dozrela žatva zeme! 16 A Ten, čo sedel na oblaku, hodil svoj kosák na zem a zožal zem. 17 Opäť iný anjel vyšiel z chrámu, ktorý je na nebi, a tiež mal ostrý kosák. 18 Zase z oltára vyšiel iný anjel, ktorý má moc nad ohňom, a na toho, čo mal ostrý kosák, zavolal mohutným hlasom: Spusť svoj ostrý kosák a zrež strapce zemského viniča, lebo jeho hrozná dozreli! 19 A anjel spustil kosák na zem, zrezal vinič zeme a hodil do veľkého lisu Božieho hnevu. 20 Von za mestom vytláčali z lisu a z neho vytiekla krv až po zubadlá koňa na tisícšesťsto honov.