11. kapitola
1 Libanon, otvor svoje vráta, nech oheň zžiera tvoje cédre. 2 Kvíľ, cyprus, lebo padol céder, nádherné stromy spustli. Kvíľte, bášánske duby, lebo padol neprístupný les. 3 Čuj nariekanie pastierov, lebo sú spustošené ich krásne nivy. Čuj revanie levíčat, lebo je spustošená pýcha Jordánu. Proti neverným pastierom ľudu
4 Takto vraví Hospodin, môj Boh: Pas toto stádo, určené na zabitie. 5 Tí, čo ho kupujú, beztrestne ho zabíjajú, a nepykajú za to. Tí, čo ho predávajú, hovoria: Požehnaný je Hospodin! Zbohatol som. Ale jeho pastieri sa nezľutujú nad ním. 6 Ani ja sa už nezľutujem nad obyvateľmi krajiny - znie výrok Hospodinov. Ajhľa, ja vydám každého do rúk jeho blížneho a do rúk jeho kráľa. Tí rozdrvia zem, ale ja z ich rúk nikoho nevytrhnem. 7 Ja som pásol toto stádo, určené na zabitie pre tých, čo obchodovali so stádom. Vzal som si dve palice: jednu som nazval Priazeň a druhú som nazval Svornosť. I pásol som stádo. 8 Zahubil som troch pastierov v jedinom mesiaci, no stratil som trpezlivosť s nimi, aj oni si mňa znechutili. 9 Nato som povedal: Nebudem vás pásť! Čo má umrieť, nech umrie; čo má byť vyhladené, nech je vyhladené; a tie, čo ostanú, nech si navzájom obžierajú mäso. 10 Vzal som svoju palicu Priazeň a zlomil ju, aby som zrušil zmluvu, ktorú som uzavrel so všetkými národmi. 11 Zrušená bola v ten deň. Tí, ktorí obchodovali so stádom a pozorovali ma, poznali, že je to slovo Hospodinovo. 12 Povedal som im: Ak sa vám pozdáva, dajte mi moju mzdu tridsať strieborných. 13 Vtedy mi povedal Hospodin: Hoď ju do pokladnice! Znamenitá mzda, ktorou ma ocenili! Vzal som tridsať strieborných a hodil ich v dome Hospodinovom do pokladnice. 14 Polámal som svoju druhú palicu - Svornosť, aby som zrušil bratstvo medzi Júdom a Izraelom. 15 Potom mi povedal Hospodin: Vezmi si ešte raz výstroj pochabého pastiera! 16 Lebo, hľa, ja vzbudím takého pastiera v tejto krajine, nebude sa starať o hynúce, ani roztratené nebude hľadať, ani dolámané nebude liečiť, unavené nebude nosiť, ale mäso z tučných bude jesť, ba aj paprčky im postrháva. 17 Beda môjmu ničomnému pastierovi, ktorý opúšťa stádo! Meč proti jeho ramenu a proti jeho pravému oku. Jeho rameno nadobro uschne a jeho pravé oko celkom vyhasne.