40. kapitola
Vďaka za vyslobodenie a prosba o pomoc v prenasledovaní
1 Pre hudobný prednes. Žalm Dávidov. 2 Túžobne som čakal na Hospodina a On sa sklonil ku mne a vyslyšal moje volanie. 3 Vyzdvihol ma zo záhubnej jamy, z bahna a blata; na skalu postavil moje nohy a upevnil mi kroky. 4 Vložil mi do úst novú pieseň, chválospev nášmu Bohu. Mnohí to uvidia a budú sa báť a budú dúfať v Hospodina. 5 Blahoslavený je muž, ktorý v Hospodina skladá svoju dôveru, neobracia sa k nadutým, ani k tým, ktorí blúdia v klame. 6 Mnoho svojich divných skutkov a úmyslov voči nám si uskutočnil, Hospodine, Bože môj, niet Tebe rovného! Ak by som ich mal zvestovať a vyrozprávať, viac by ich bolo, než možno spočítať. 7 Zábitok ani obetný dar nemáš rád, Ty si mi uši otvoril, zápal a obeť za hriech nežiadaš. 8 Vtedy som riekol: Ajhľa, prichádzam. Vo zvitku knihy mi je predpísané. 9 Rád splním Tvoju vôľu, Bože môj, a Tvoj zákon v hĺbke srdca nosím. 10 Radostne zvestoval som Tvoju spravodlivosť vo veľkom zhromaždení, hľa, nezavrel som svoje pery, ó Hospodine, Ty to vieš. 11 Tvoju spravodlivosť neukryl som v hĺbke svojho srdca, o Tvojej vernosti a záchrane som hovoril, nezatajil som Tvoju milosť ani Tvoju pravdu pred veľkým zhromaždením. 12 Ty mi, Hospodine, neodoprieš svoje zľutovanie, Tvoja milosť a vernosť vždy ma ochránia. 13 Lebo obkľúčili ma neresti, ktorým počtu niet, dostihli ma moje viny, takže ich ani prezrieť nemôžem, viac ich je ako vlasov na mojej hlave, aj odvaha ma opustila. 14 Ty ráč ma vyslobodiť, Hospodine, ó Hospodine, ponáhľaj sa mi na pomoc! 15 Nech sa spolu hanbia a pýria tí, čo mi siahajú na život, aby ho vyhladili; nech s hanbou odtiahnu tí, čo sa tešia môjmu nešťastiu. 16 Nech stŕpnu od svojej hanby tí, ktorí mi vravia: Aha, aha! 17 Nech sa tešia a radujú sa v Tebe všetci tí, čo Ťa hľadajú! A tí, čo spásu Tvoju milujú, nech hovoria vždy: Hospodin je veľký! 18 Ja som úbohý a chudobný, ale Pán myslí na mňa. Ty si môj pomocník a vysloboditeľ, Bože môj, nemeškaj!