2. kapitola

Výzva k pokániu

1 Zhromaždite sa a zíďte, vy, národ bez hanby!
2 Skôr, ako sa stane, čo je určené, a váš deň odletí ako pleva; skôr, ako príde na vás páľava hnevu Hospodinovho, skôr, ako príde na vás deň hnevu Hospodinovho, 3 hľadajte Hospodina, všetci pokorní zeme, ktorí plníte Jeho nariadenia. Hľadajte spravodlivosť, hľadajte pokoru, azda sa ukryjete v deň hnevu Hospodinovho.

Súd nad Filištínskom, Moábom, Ammónom, Kúšom a Asýriou

4 Gaza bude opustená a Aškalón bude púšťou; Ašdód na poludnie vyženú a Ekrón bude vykorenený.
5 Beda obyvateľom prímorského kraja, národu Keretejcov. Slovo Hospodinovo je proti vám, Kanaán, krajina Filištíncov, tak ťa zničím, že zostaneš bez obyvateľov. 6 Prímorský kraj bude pastvou a lúčinou pre pastierov s košiarmi pre ovce. 7 Prímorský kraj pripadne zvyšku domu Júdovho. Na nich budú pásť, večer sa ukladať v domoch Aškalónu, keď ich navštívi ich Boh, Hospodin, a zmení ich údel. 8 Počul som Moábovo potupovanie a utŕhanie Ammóncov, ktorými potupovali môj ľud a proti jeho hraniciam sa vypínali. 9 Preto, akože žijem - znie výrok Hospodina mocností, Boha Izraela - Moáb bude ako Sodoma a Ammónci ako Gomora, ako žihľavisko, ako soľná jama a večná púšť. Zvyšky môjho ľudu ho vyplienia a ostatok môjho národa ho vezme do vlastníctva. 10 To budú mať za svoju pýchu, lebo potupili ľud Hospodina mocností a vypínali sa nadeň. 11 Hospodin bude hrozný proti nim, pretože schradnúť dá všetkým bohom zeme, a klaňať sa Mu bude každý na svojom mieste, všetky ostrovy národov. 12 Aj vy, Kúšijci, budete prebodnutí mojím mečom. 13 Potom natiahne svoju ruku na sever, zničí aj Asýriu. Ninive zmení na pustatinu, vyprahnutú ako púšť. 14 V ňom budú polihovať stáda a zver všetkých druhov, pelikán i jež nocovať budú medzi jeho stĺpmi, kuvik bude spievať v oknách, havran na prahu, keď strhané bude cédrové obloženie. 15 To je jasavé mesto, ktoré si bývalo v bezpečí a ktoré v sebe myslelo: Ja som, a nič viac. Akou pustatinou sa stalo, dúpäťom zvere! Každý, kto pôjde popri ňom, zapíska naň a mávne rukou.