Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

7. kapitola

Štefanova obrana

1 I spýtal sa ho veľkňaz: Či je to tak?
2 A (Štefan) odpovedal: Počujte, mužovia, bratia a otcovia! Boh slávy ukázal sa nášmu otcovi Abrahámovi, keď bol v Mezopotámii, skôr, ako býval v Chárane, 3 a riekol mu: Vyjdi zo svojej zeme a spomedzi svojho príbuzenstva a choď do zeme, ktorú ti ukážem. 4 Vyšiel teda z Chaldejska a býval v Chárane. Keď mu otec umrel, presťahoval ho (Boh) odtiaľ do tejto zeme, v ktorej teraz vy bývate. 5 Ale nedal mu v nej dedičstvo ani na stopu nohy; sľúbil mu však, že mu ju dá do vlastníctva, aj jeho potomstvu po ňom, hoci nemal dieťa. 6 Takto totiž hovoril Boh: Tvoje potomstvo bude bývať ako hosť v cudzej zemi, zotročia ho tam a zle budú nakladať s ním štyristo rokov, 7 ale národ, ktorému budú otročiť, ja budem súdiť, povedal Boh, a potom vyjdú a budú mi slúžiť na tomto mieste. 8 Nato dal mu zmluvu obriezky. Tak splodil Izáka a obrezal ho na ôsmy deň; Izák (splodil) Jákoba a Jákob dvanásť patriarchov. 9 Patriarchovia žiarlili však na Jozefa a predali ho do Egypta. Ale Boh bol s ním, 10 vyslobodil ho zo všetkých úzkostí a dal mu milosť a múdrosť pred faraónom, egyptským kráľom, ktorý ho ustanovil za správcu nad Egyptom a nad celým svojím domom. 11 Potom prišiel na celý Egypt a Kanaán hlad a veľké súženie, takže naši otcovia nenachádzali potraviny. 12 Keď Jákob počul, že v Egypte majú obilie, poslal tam našich otcov prvý raz. 13 Na druhom raze dal sa Jozef poznať svojim bratom a faraón sa dozvedel o rode Jozefovom. 14 Vtedy Jozef dal zavolať k sebe otca Jákoba a celú jeho rodinu, počtom sedemdesiatpäť duší. 15 A šiel Jákob do Egypta a skonal on aj naši otcovia. 16 I preniesli ich do Síchemu a pochovali v hrobe, ktorý kúpil Abrahám za zjednané striebro od synov Emorových v Sícheme. 17 Ako sa potom približoval čas zasľúbenia, ktoré Hospodin s prísahou dal Abrahámovi, rástol a rozmnožoval sa ľud v Egypte, 18 až nastúpil iný kráľ v Egypte, ktorý nepoznal Jozefa. 19 Ten podvádzal náš rod a trápil našich otcov, takže boli nútení vyhadzovať svoje nemluvniatka, aby nezostali nažive. 20 V tomto čase narodil sa Mojžiš a bol milý Bohu. Tri mesiace chovali ho v jeho otcovskom dome, 21 a keď ho vyložili, vzala si ho dcéra faraónova a vychovala za syna. 22 A naučil sa Mojžiš všetku egyptskú múdrosť a bol mocný v slovách aj v skutkoch. 23 Keď však dovŕšil štyridsať rokov, zatúžil v srdci navštíviť svojich bratov, synov izraelských. 24 A keď videl, ako sa jednému z nich krivdí, zastal sa ho, pomstil utlačovaného a zabil Egypťana. 25 Domnieval sa, že jeho bratia porozumejú, že im Boh posiela záchranu skrze jeho ruky, ale neporozumeli. 26 Na druhý deň prišiel k nim, keď sa vadili medzi sebou; napomínal ich k pokoju hovoriac: Mužovia, ste bratia. Prečo si navzájom krivdíte? 27 Ale ten, čo krivdil svojmu blížnemu, odbil ho slovami: Kto ťa ustanovil za vladára a sudcu nad nami? 28 Či chceš zabiť aj mňa, ako si včera zabil Egypťana? 29 Pre tieto slová utiekol Mojžiš a býval ako cudzinec v Madiansku, kde splodil dvoch synov. 30 A keď minulo štyridsať rokov, ukázal sa mu na púšti vrchu Sinaj anjel Pánov v plameni horiaceho kra. 31 Keď to Mojžiš uvidel, divil sa tomu videniu. A keď podišiel, aby sa pozrel, ozval sa k nemu hlas Pánov: 32 Ja som Boh tvojich otcov, Boh Abrahámov, Izákov a Jákobov. I preľakol sa Mojžiš a neodvážil sa pozrieť (v tú stranu). 33 Pán mu však hovoril (ďalej): Zobuj si obuv z nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je svätá zem. 34 Videl som, videl, ako zle zachádzajú s mojím ľudom v Egypte, a počul som jeho stonanie; preto som zostúpil, aby som ho vyslobodil. A teraz poď, pošlem ťa do Egypta. 35 Toho Mojžiša teda, ktorého zapreli, keď mu povedali: Kto ťa ustanovil za vladára a sudcu? toho ako vodcu a vysloboditeľa poslal skrze anjela, ktorý sa mu ukázal v kre. 36 A on ich aj vyviedol, činiac znamenia a zázraky v zemi egyptskej a na Červenom mori, aj na púšti za štyridsať rokov. 37 To je ten Mojžiš, ktorý povedal synom izraelským: Pán Boh vzbudí vám spomedzi vašich bratov proroka ako mňa. Toho počúvajte! 38 To je ten, ktorý bol v zhromaždení na púšti prostredníkom medzi anjelom, ktorý hovoril k nemu na vrchu Sinaj, a medzi našimi otcami; on prijal živé slová, aby ich vydal nám; 39 ktorého naši otcovia nechceli poslúchať, ale ho zavrhli a obrátili sa srdcom k Egyptu, 40 hovoriac Áronovi: Urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami, lebo nevieme, čo je s Mojžišom, ktorý nás vyviedol z Egypta. 41 I urobili si v tie dni teľa a obetovali tejto modle, veseliac sa z diela svojich rúk. 42 Ale Boh sa odvrátil od nich a vydal ich, aby uctievali hviezdy na nebi, ako čítame v knihe prorokov: Či ste mi, dom izraelský, za tých štyridsať rokov na púšti vari obetovali zvieratá a (iné) obete? 43 Či ste nebrávali so sebou radšej stánok Molochov a hviezdu svojho boha Romfa, obrazy, ktoré ste si sami urobili, aby ste ich vzývali? Preto vás presťahujem až za Babylon. 44 Naši otcovia mali stánok svedectva na púšti, ako nariadil Ten, ktorý rozkazoval Mojžišovi urobiť ho podľa vzoru, aký videl. 45 Tento (stánok) prevzali aj naši otcovia, vniesli ho s Józuom do zeme pohanov, ktorých vyhnal pred našimi otcami (a mali ho) až do dňov Dávidových. 46 Dávid našiel milosť u Boha a prosil, aby mohol nájsť stánok Bohu Jákobovmu. 47 Šalamún Mu potom vystavil dom. 48 Ale Najvyšší nebýva v chrámoch rukou vybudovaných, ako hovorí prorok: 49 Nebesá sú mi trónom a zem podnožím; aký mi teda vystavíte dom, - hovorí Pán, alebo kde je aké miesto pre môj odpočinok? 50 Či to všetko neurobila moja ruka? 51 Vy tvrdošijní a neobrezaného srdca a uší, vy sa vždy protivíte Duchu Svätému; ako vaši otcovia, tak aj vy. 52 Ktorého z prorokov neprenasledovali vaši otcovia? Pomordovali tých, čo predzvestovali príchod toho Spravodlivého; a Jeho zradcami a vrahmi ste teraz vy, 53 ktorí ste prostredníctvom anjelov prijali zákon, ale ste ho nezachovávali.

Štefana kameňujú

54 Keď to počuli, zúrili v srdci a škrípali zubami na neho.
55 Ale on, plný Ducha Svätého, vzhliadol k nebesám, videl slávu Božiu a Ježiša stáť na pravici Božej, 56 i riekol: Ajhľa, vidím nebesá otvorené a Syna človeka stáť na pravici Božej. 57 Oni však skríkli mohutným hlasom, zapchávajúc si uši, a potom sa jednomyseľne oborili na neho. 58 Vyhnali ho z mesta a kameňovali. Svedkovia poodkladali si šaty k nohám mládenca menom Saul. 59 A kameňovali Štefana, ktorý sa modlil: Pane Ježiši, prijmi môjho ducha! 60 Potom pokľakol, zvolal silný hlasom: Pane, nepočítaj im tento hriech! A len čo dopovedal, usnul.