Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

5. kapitola

Ananiáš a Zafira

1 No nejaký muž, menom Ananiáš, s manželkou Zafirou predal majetok,
2 s vedomím manželky odložil si z utŕženej ceny a len čiastku priniesol a položil apoštolom k nohám. 3 I povedal mu Peter: Ananiáš, prečo ti satan opanoval srdce, že si luhal Duchu Svätému a odložil si z utŕženej ceny za pole? 4 Či by nebolo zostalo tebe, keby si ho nebol predal? A keď si ho predal, či nebolo tvoje? Ako ti len prišlo na um niečo také? Nie ľuďom si luhal, ale Bohu. 5 Len čo Ananiáš počul tieto slová, padol a vypustil dušu. A prišla veľká bázeň na všetkých, ktorí počuli o tom. 6 I vstanúc mladší z nich, vzali ho, vyniesli a pochovali. 7 Asi o tri hodiny nato prišla jeho manželka, ktorá nevedela, čo sa stalo. 8 Peter jej povedal: Povedz mi, či ste za toľko predali pole? Prisvedčila: Áno, za toľko! 9 Peter jej odpovedal: Prečo ste sa dohovorili, že budete pokúšať Ducha Pánovho? Ajhľa, nohy tých, čo ti pochovali manžela, sú predo dvermi; vynesú aj teba! 10 Hneď nato padla mu k nohám a vypustila dušu. Keď mládenci vošli, našli ju mŕtvu; vyniesli ju a pochovali k manželovi. 11 Ale na celý cirkevný zbor a na všetkých, čo počuli o tom, prišla veľká bázeň.

Znamenia apoštolov

12 Rukami apoštolov diali sa medzi ľudom mnohé znamenia a zázraky. A všetci jednomyseľne bývali v sieni Šalamúnovej;
13 z ostatných však nikto sa neodvážil pripojiť k nim, ale ľud ich zveleboval. 14 A čím ďalej, tým viac pribúdalo veriacich v Pána, mnoho mužov a žien, 15 takže aj na ulice vynášali chorých a ukladali ich na lôžka a na nosidlá, aby, keď Peter pôjde tade, čo aj len jeho tieň padol na niektorého z nich. 16 Aj z miest okolo Jeruzalema prichádzali v zástupoch, prinášali svojich nemocných a trápených nečistými duchmi - a všetci boli uzdravovaní.

Apoštolovia znova pred židovskou radou. Gamaliel

17 Tu povstal veľkňaz a všetci, ktorí boli s ním - bola to strana sadukajov - a, naplnení žiarlivosťou,
18 položili ruky na apoštolov a vsadili ich do obecného väzenia. 19 Ale anjel Pánov otvoril v noci dvere väzenia, vyviedol ich vraviac: 20 Choďte, postavte sa a hovorte ľudu v chráme všetky slová tohto života. 21 Keď to počuli, vošli na úsvite do chrámu a učili. Tu prišiel veľkňaz a tí, čo boli s ním, zvolali radu a všetkých starších zo synov izraelských a poslali do väzenia, aby predviedli apoštolov. 22 Keď drábi prišli, nenašli ich vo väzení. Vrátili sa a oznámili to 23 hovoriac: Našli sme väzenie dôkladne zatvorené, aj strážcov stáť pri dverách, ale keď sme otvorili, nenašli sme dnu nikoho. 24 Keď veliteľ chrámovej stráže a veľkňazi počuli túto správu, prišli do veľkých rozpakov, čo sa stalo. 25 Ale prišiel ktosi a oznámil im: Mužovia, ktorých ste vsadili do väzenia, ajhľa, stoja v chráme a učia ľud. 26 Veliteľ ihneď odišiel s drábmi a priviedol ich, ale bez násilia, lebo sa báli ľudu, aby ich neukameňovali. 27 Tak ich priviedli a postavili pred radu. I vypytoval sa ich veľkňaz, 28 hovoriac im: Prísne sme vám zakázali učiť v tom mene. A hľa, celý Jeruzalem naplnili ste svojím učením a chcete uvaliť na nás krv toho človeka. 29 Ale Peter a apoštolovia odpovedali: Boha treba viac poslúchať ako ľudí! 30 Boh našich otcov vzkriesil Ježiša, ktorého ste vy zamordovali, keď ste Ho povesili na drevo. 31 Toho Boh povýšil svojou pravicou za Vodcu a Spasiteľa, aby dal Izraelovi pokánie a odpustenie hriechov. 32 A svedkami toho sme my a Duch Svätý, ktorého dal Boh tým, čo Ho poslúchajú. 33 Ako to počuli, zúrili a chceli ich zabiť. 34 Ale jeden z farizejov, menom Gamaliel, učiteľ zákona, ktorého si všetok ľud veľmi vážil, povstanúc v rade, kázal vyviesť na chvíľu apoštolov. 35 A potom hovoril: Mužovia izraelskí, dobre si rozvážte, čo urobiť s týmito ľuďmi. 36 Lebo pred nedávnom povstal Teudas, ktorý sa vydával za nejakého veľkého, a pripojilo sa k nemu asi štyristo mužov. Ale ho zabili a všetci, ktorí ho poslúchali, sa rozpŕchli a vyšli navnivoč. 37 Po ňom, v dňoch popisu, povstal Judáš Galilejský a strhol so sebou ľud; aj on zahynul a všetci, ktorí ho poslúchali, boli rozprášení. 38 Preto vám teraz hovorím: Dajte pokoj týmto ľuďom a nechajte ich. Lebo ak je z ľudí táto rada alebo toto dielo, rozpadne sa; 39 ak je však z Boha, nebudete ich môcť zahubiť. Aby sa nedokázalo, že bojujete aj proti Bohu. A poslúchli ho; 40 predvolali si apoštolov, dali ich zbičovať, prikázali im nehovoriť v mene Ježišovom a prepustili ich. 41 Odišli teda z rady a radovali sa, že boli uznaní za hodných znášať potupu pre to meno. 42 Ale neprestali deň čo deň učiť v chráme a po domoch a zvestovať evanjelium Krista Ježiša.