22. kapitola

Pavlova reč k ľudu

1 Mužovia, bratia a otcovia, počujte teraz moju obranu pred vami. 2 Keď počuli, že hovorí k nim v hebrejskom nárečí, tichšie sa správali. A (Pavel) hovoril: 3 Som Žid, narodený v Tarze, v Cilícii, vychovaný však v tomto meste pri nohách Gamalielových, vyučený dôkladne otcovskému zákonu. A bol som, ako ste vy všetci dnes, horlivcom Božím; 4 až na smrť som prenasledoval toto učenie; viazal som a vrhal do väzenia mužov a ženy, 5 ako mi to dosvedčí aj sám veľkňaz a všetci starší, od ktorých som dostal aj listy na bratov, a šiel som do Damasku, aby som i tamojších priviedol do Jeruzalema zviazaných, aby boli potrestaní. 6 Ale ako som išiel a okolo poludnia blížil sa k Damasku, obkľúčilo ma odrazu veľké svetlo z neba; 7 i padol som na zem a počul som hlas, ktorý mi hovoril: Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ? 8 A spýtal som sa: Kto si, Pane? A On mi odpovedal: Ja som Ježiš Nazaretský, ktorého ty prenasleduješ. 9 A tí, čo boli so mnou, videli svetlo a predesili sa, ale nepočuli hlas Toho, ktorý hovoril so mnou. 10 I povedal som: Čo robiť, Pane? A Pán mi odpovedal: Vstaň a choď do Damasku; tam ti povedia všetko, čo ti je uložené robiť. 11 A keďže som pre jas toho svetla nevidel, viedli ma za ruku tí, čo boli so mnou, a prišiel som do Damasku. 12 Tu prišiel ku mne istý Ananiáš, muž nábožný podľa zákona a dobrej povesti pred všetkými obyvateľmi židovskými, 13 a postavil sa predo mnou vraviac mi: Brat Saul, viď znova! A ja som v tú chvíľu pozrel na neho. 14 Tu mi povedal: Boh našich otcov ťa vyvolil, aby si poznal Jeho vôľu a videl Spravodlivého a počul hlas z Jeho úst, 15 pretože pred všetkými ľuďmi budeš Jeho svedkom o tom, čo si videl a počul. 16 Čo teraz už váhaš? Vstaň, daj sa pokrstiť, umy sa z hriechov a vzývaj Jeho meno! 17 A keď som sa vrátil do Jeruzalema a modlil som sa v chráme, prišiel som do vytrženia 18 a videl som Ho, ako mi hovorí: Ponáhľaj sa a odíď rýchlo z Jeruzalema, pretože neprijmú tvoje svedectvo o mne. 19 Odpovedal som Mu: Pane, oni vedia, že som vrhal do väzenia a po synagógach bil tých, čo verili v Teba. 20 A keď prelievali krv Tvojho svedka Štefana, aj ja som tam stál, schvaľujúc jeho zamordovanie a strážiac šaty tých, čo ho mordovali. 21 Ale On mi povedal: Choď, lebo ťa pošlem ďaleko medzi pohanov.

Pavel vo väzení

22 Až po tieto slová ho počúvali, ale tu skríkli silným hlasom: Preč zo zeme s takýmto človekom, lebo nie je hoden žiť! 23 A keď len kričali, rozháňajúc sa plášťami a hádžuc prach do vzduchu, 24 rozkázal veliteľ odviesť ho do kasárne a kázal ho zbičovať, aby sa dozvedel, prečo kričali tak na neho. 25 Ale ako ho vytiahli, aby ho bičovali, povedal Pavel stotníkovi, ktorý tam stál: Či smiete bičovať rímskeho občana, a to k tomu neodsúdeného? 26 Keď to stotník počul, pristúpil k veliteľovi a povedal mu: Čo to robíš? Veď ten človek je rímsky občan! 27 Pristúpil teda veliteľ a povedal mu: Povedz mi, si ty rímsky občan? A on odpovedal: Áno, som. 28 A veliteľ povedal: Ja som si za drahé peniaze zadovážil to občianstvo. Ale Pavel odpovedal: Ja som sa však narodil (ako rímsky občan). 29 Hneď nato odstúpili od neho, ktorí ho mali bičovať. Aj sám veliteľ sa preľakol, keď zvedel, že je rímsky občan, a on že ho dal poviazať. 30 Na druhý deň, keďže sa chcel spoľahlivo dozvedieť, čo to vlastne Židia žalujú na neho, dal ho rozviazať a rozkázal, aby sa zišli veľkňazi a celá rada; i dal predviesť Pavla a postavil ho pred nich.