21. kapitola
Z Milétu do Cézarey
1 Keď sme sa s nimi rozlúčili a pustili zase na more, plavili sme sa rovno k ostrovu Kos, na druhý deň k Rodu a odtiaľ do Patary. 2 Tu sme našli loď plaviacu sa do Fenície a vstúpiac na ňu, plavili sme sa. 3 Uvideli sme Cyprus, nechali sme ho naľavo a plavili sme sa do Sýrie. Pristáli sme v Týre, lebo tam mali skladať náklad z lode. 4 Keďže sme tam našli učeníkov, pobudli sme tam sedem dní, a oni z vnuknutia Ducha prosili Pavla, aby nechodil do Jeruzalema. 5 Keď však ubehol čas, vydali sme sa ďalej na cestu a vyprevadili nás až za mesto, všetci so ženami a deťmi. Tam na brehu sme si pokľakli a pomodlili sme sa. 6 A potom rozlúčiac sa, vstúpili sme na loď a oni sa vrátili domov. 7 My sme skončili plavbu, prijdúc od Týru do Ptolemaidy; tam, pozdraviac bratov, zostali sme u nich deň. 8 Na druhý deň sme odišli a prišli sme do Cézarey; i vošli sme do domu evanjelistu Filipa, jedného zo siedmich (diakonov), a pobudli sme u neho. 9 Ten mal štyri dcéry, panny, ktoré prorokovali. Agabovo proroctvo
10 Keď sme tam boli už niekoľko dní, prišiel z Judska prorok menom Agabos. 11 Ako prišiel k nám, vzal Pavlov pás, zviazal si nohy aj ruky hovoriac: Toto hovorí Duch Svätý: Takto zviažu Židia v Jeruzaleme muža, ktorému patrí tento pás, a vydajú ho pohanom do rúk. 12 Keď sme to počuli, prosili sme (Pavla), my aj tamojší, aby nechodil do Jeruzalema. 13 Ale Pavel odpovedal: Čo nariekate a kormútite mi srdce? Veď ja som hotový nielen dať sa zviazať, ale aj umrieť v Jeruzaleme pre meno Pána Ježiša. 14 Keďže sa teda nedal prehovoriť, zatíchli sme povediac: Nech sa stane vôľa Pánova. Pavlov príchod do Jeruzalema
15 Po týchto dňoch sme sa pripravili a odišli do Jeruzalema. 16 Šli s nami aj niektorí učeníci z Cézarey a zaviedli nás k istému Mnázonovi z Cypru, starému učeníkovi, aby sme boli jeho hosťami. 17 Keď sme prišli do Jeruzalema, bratia nás radi prijali. 18 Na druhý deň išiel Pavel s nami k Jakubovi, kde sa zišli všetci starší, 19 pozdravil ich a vyrozprával dopodrobna všetko, čo jeho službou vykonal Boh medzi pohanmi. Pavel medzi staršími
20 Keď to počuli, velebili Boha hovoriac: Vidíš, brat náš, koľko desaťtisíc Židov uverilo, a všetci horlia za zákon; 21 ale o tebe majú správu, že učíš odpadúvať od Mojžiša všetkých Židov medzi pohanmi hovoriac im, aby si deti nedali obrezať a nezachovávali staré obyčaje. 22 Čo teda? Isteže musí sa zísť zhromaždenie, lebo sa dopočujú, že si prišiel. 23 Urob teda, čo ti radíme: máme tu štyroch mužov, ktorí zložili sľub; 24 vezmi ich, daj sa s nimi očistiť, zaplať za nich výkupné, aby si dali oholiť hlavu, a tak potom všetci poznajú, že niet pravdy na tom, čo vravia o tebe, ale že aj ty žiješ, zachovávajúc zákon. 25 A o pohanoch, ktorí uverili, tak sme usúdili, aj písomne oznámili, že im netreba všetko toto zachovávať, ale majú sa chrániť mäsa modlám obetovaného, krvi, mäsa zo zadusených zvierat a smilstva. 26 Nato Pavel vzal tých mužov a na druhý deň dal sa s nimi očistiť, vošiel do chrámu, oznámil, kedy vypršia dni očisťovania, dokiaľ za každého z nich bude prinesená obeť. Pavla chytili v Jeruzaleme
27 Keď sa sedem dní chýlilo ku koncu, videli ho Židia z Ázie v chráme, vzbúrili všetok ľud, a položiac ruky na neho 28 kričali: Mužovia izraelskí, pomáhajte! Ajhľa, toto je ten, čo učí všade proti ľudu a proti zákonu aj proti tomuto miestu, a teraz ešte aj Grékov voviedol do chrámu a poškvrnil toto sväté miesto. 29 Predtým videli s ním totiž v meste Efežana Trofima a mysleli si, že ho Pavel voviedol do chrámu. 30 Tu pohlo sa celé mesto, ľudia sa zbehli a chytiac Pavla, vyvliekli ho z chrámu a hneď zamkli dvere. 31 Medzitým, keď ho chceli zamordovať, dostala sa až k veliteľovi práporu správa, že sa vzbúril celý Jeruzalem. 32 Ten hneď vzal so sebou vojakov a stotníkov a pribehli k nim. Ako (Židia) uvideli veliteľa a vojakov, prestali biť Pavla. 33 Nato sa veliteľ priblížil k nim, chytil ho a dajúc ho zviazať dvoma reťazami, vypytoval sa, kto je a čo urobil. 34 Ale v zástupe každý iné kričal. Keď sa teda pre hluk nemohol dozvedieť nič určité, dal ho odviesť do kasárne. 35 Keď (Pavel) vyšiel na schody, museli ho vojaci niesť pre násilie ľudu, 36 lebo celé to množstvo ľudu hrnulo sa za ním kričiac: Preč s ním! 37 A keď ho už mali voviesť do kasárne, povedal Pavel veliteľovi: Smiem ti niečo povedať? Odpovedal mu: Ty vieš grécky? 38 Nie si teda ten Egypťan, čo nedávno vyvolal vzburu a vyviedol na púšť tých štyritisíc lotrov? 39 I povedal mu Pavel: Som Žid z Tarzu, občan nie bezvýznamného mesta Cilície. Prosím ťa, dovoľ mi prehovoriť k ľudu. 40 A keď mu dovolil, postavil sa Pavel na schodoch, dal rukou ľudu znamenie, a keď nastalo úplné ticho, takto prehovoril po hebrejsky: