Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

19. kapitola

Pavel v Efeze

1 Keď Apollo bol v Korinte, prešiel Pavel hornými krajinami, prišiel do Efezu a našiel (tam) niektorých učeníkov.
2 I spýtal sa ich: Či ste prijali Ducha Svätého, keď ste uverili? A oni mu odpovedali: Nie, ani sme len nepočuli, že je Duch Svätý. 3 Povedal im: V čo ste teda boli pokrstení? Odvetili: Jánovým krstom. 4 Nato im Pavel povedal: Ján krstil krstom pokánia a prikazoval ľudu, aby verili v Toho, ktorý prichádza po ňom, to jest v Krista Ježiša. 5 Keď to počuli, dali sa pokrstiť v meno Pána Ježiša Krista. 6 Ako Pavel položil ruky na nich, zostúpil na nich Duch Svätý, i hovorili jazykmi a prorokovali. 7 A bolo ich všetkých spolu asi dvanásť mužov. 8 Potom vošiel do synagógy, neohrozene vystupoval a tri mesiace viedol rozpravy s nimi, presviedčajúc ich o kráľovstve Božom. 9 A keď sa niektorí zatvrdili a neposlúchali, ale potupovali to učenie pred zástupom, odlúčil sa od nich, oddelil učeníkov a každý deň hovoril v škole Tyranovej. 10 To trvalo dva roky, takže počuli slovo Pánovo všetci, ktorí bývali v Ázii, Židia a Gréci. 11 A Boh robil neobyčajné divy rukami Pavla, 12 takže ľudia šatky a zástery z jeho tela nosili na nemocných a neduhy sa vzďaľovali od nich; aj zlí duchovia vychádzali z nich. 13 Aj niektorí z potulných židovských zaklínačov pokúsili sa vyslovovať meno Pána Ježiša nad ľuďmi, ktorí mali zlých duchov, a hovorili: Zaklínam vás Ježišom, ktorého káže Pavel. 14 Robili to siedmi synovia nejakého Skevu, židovského veľkňaza. 15 Ale zlý duch im odpovedal: Ježiša poznám, aj o Pavlovi viem; ale kto ste vy? 16 A oboril sa na nich ten človek, v ktorom býval zlý duch, zmocnil sa ich oboch, a tak ich doriadil, že nahí a doráňaní zutekali z toho domu. 17 I dozvedeli sa o tom všetci Židia i Gréci, ktorí bývali v Efeze, a všetkých pochytila bázeň a zvelebovali meno Pána Ježiša. 18 Mnohí, ktorí uverili, prichádzali, vyznávali a vyrozprávali svoje skutky. 19 Mnohí zase, ktorí sa zaoberali čarodejníctvom, poznášali svoje knihy a spálili ich všetkým pred očami; a keď spočítali ich cenu, dostali päťdesiattisíc strieborných. 20 Takto mocou Pánovou rástlo slovo a dokazovalo svoju silu. 21 Po týchto udalostiach rozhodol sa v duchu Pavel prejsť Macedóniou a Achájou a ísť do Jeruzalema povediac si: Keď pobudnem tam, treba sa mi podívať aj do Ríma. 22 Dvoch zo svojich pomocníkov, Timotea a Erasta, poslal teda do Macedónie a sám zostal ešte na čas v Ázii.

Vzbura v Efeze

23 V ten čas strhla sa nemalá vzbura pre to učenie.
24 Jeden zlatník totiž, menom Demeter, vyrábal strieborné chrámy Dianine a tým dával remeselníkom nemalý zárobok. 25 Ten si ich zvolal, aj robotníkov, ktorí pracovali pri tom, a hovoril im: Mužovia, vy viete, že z tohto remesla je náš blahobyt; 26 a teraz vidíte a počujete, že tento Pavel nielen v Efeze, ale temer po celej Ázii presvedčil a odvrátil veľmi mnohých, lebo hovorí, že bohovia rukami urobení nie sú bohovia. 27 A nielen toto nebezpečenstvo nám hrozí, ale aj to, že ani chrám veľkej Diany nebudú mať za nič a olúpia o božskú velebnosť i ju, ktorú si ctí celá Ázia a celý svet. 28 Ako to počuli, vzbĺkli hnevom a kričali: Veľká je Diana efezská! 29 A celé mesto bolo plné vzbury; všetci sa jednomyseľne valili do divadla a vliekli so sebou Macedóncov, Gaja a Aristarcha, spoločníkov Pavlových. 30 Aj Pavel chcel ísť do zhromaždenia, ale učeníci mu nedovolili. 31 Áno, aj niektorí z aziarchov, ktorí mu boli naklonení, poslali mu odkaz a prosili ho, aby nešiel do divadla. 32 Jedni kričali tak, druhí inak. Lebo celé zhromaždenie bolo samá trma-vrma a väčšina ani nevedela, prečo sa zišli. 33 Tu vytiahli zo zástupu Alexandra, ktorého Židia potisli dopredu. Alexander dal rukou znamenie a chcel povedať ľudu obrannú reč. 34 Ale ako poznali, že je Žid, zvolali všetci jedným hlasom, kričiac asi dve hodiny: Veľká je Diana efezská! 35 Keď mestský pisár utíšil zástup, prehovoril k nim: Mužovia efezskí, kto z ľudí by nevedel, že mesto Efez je strážcom chrámu veľkej Diany a jej obrazu, ktorý padol z neba? 36 Keď to teda nemožno poprieť, treba sa vám upokojiť a v ničom sa neprenáhliť. 37 Lebo priviedli ste sem týchto mužov, a ani svätokrádeže sa nedopustili, ani sa nerúhali našej bohyni. 38 Ale ak Demeter a remeselníci, ktorí sú s ním, majú niečo proti niekomu, na to sú obecné súdy a tam sú vladári, nech žalujú. 39 A ak okrem toho máte nejaké žiadosti, to sa vyrieši v zákonnom zhromaždení. 40 Lebo hrozí nám nebezpečenstvo, že nás pre dnešnú udalosť obžalujú zo vzbury, keďže nieto dôvodu, ktorým by sme mohli ospravedlniť toto zhluknutie. S týmito slovami rozpustil zhromaždenie.