5. kapitola
Deborina pieseň
1 Vtedy Debora a Bárák, Abínoámov syn, spievali: 2 Dobrorečte Hospodinovi za to, že sa vodcovia ujali vedenia v Izraeli, za to, že ľud dobrovoľne povstal. 3 Počujte, králi, počúvajte, kniežatá! Zaspievam Hospodinovi, zaspievam žalm Hospodinovi, Bohu Izraela. 4 Hospodine, keď si vychádzal zo Seíru, keď si kráčal z edómskych strání, zachvela sa zem, aj nebesá kropili, aj oblaky liali vodu. 5 Vrchy sa klátili pred Hospodinom, ešte aj Sinaj, pred Hospodinom, Bohom Izraela. 6 Za dní Šamgara, syna Anátovho, za dní Jáéliných opustené boli cesty a putujúci chodili bočnými cestami. 7 Spustli dediny v Izraeli, veru spustli, kým som nepovstala, ja Debora, kým som nepovstala ako matka v Izraeli. 8 Keď si volili nových bohov, bojovalo sa pri bránach; ale či bolo vidno štít abo kopiju pri štyridsaťtisícoch Izraela? 9 Moje srdce oddané je vodcom Izraela, ktorí dobrovoľne povstali v ľude. Dobrorečte Hospodinovi, 10 vy, čo jazdíte na plavých osliciach, ktorí sedávate na kobercoch, a ktorí chodíte cestou: uvažujte! 11 Čuj, bubnujúci pri napájadlách, tam ospevujú spásne skutky Hospodinove, spásne skutky na jeho dedinčanoch v Izraeli. Vtedy zostúpil k bránam ľud Hospodinov. 12 Prebuď sa, prebuď, Debora, prebuď sa, prebuď a zaspievaj pieseň. Vstaň, Bárák, zajmi tých, čo ťa zajali, syn Abínoámov. 13 Vtedy zostúpil zvyšok zo vznešeného ľudu, ľud Hospodinov zostúpil so mnou ako hrdinovia. 14 Z Efrajimu sa vydali ta do údolia, za tebou, Benjamín, s tvojím ľudom. Z Máchíra zostúpili vodcovia a zo Zebulúna tí, čo nosia veliteľskú palicu. 15 Kniežatá Jissáchára s Deborou, ako Jissáchár tak Bárák vyslaný bol za ním do údolia. V oddieloch Rúbenových veľké bolo uvažovanie. 16 Prečo si ostal sedieť medzi košiarmi, počúvať bľakot stád? V oddieloch Rúbenových veľké bolo uvažovanie. 17 Gileád si býva za Jordánom, prečo sa Dán zdržuje pri lodiach? Ašér sedí pri morskom pobreží a prebýva pri jeho zátokách. 18 Zebulún je ľud, čo opovrhuje smrťou, aj Naftálí na vysokých stráňach. 19 Prišli králi a bojovali, vtedy bojovali kanaánski králi, v Taanachu pri vodách Megidda. Striebro si neodniesli ako korisť. 20 Hviezdy z neba bojovali, zo svojich dráh bojovali so Síserom. 21 Potok Kíšón ich odplavil, praveký potok je potok Kíšón. Vykroč, duša moja, rázne. 22 Vtedy dupotali kopytá koní, cválajú jeho mocní. 23 Preklínajte Méróz, vraví anjel Hospodinov, preklínajte strašne jeho občanov, lebo neprišli na pomoc Hospodinovi, na pomoc Hospodinovi medzi hrdinami. 24 Požehnaná buď, Jáél, medzi ženami, žena Kenijca Chebera; nad ženy v stane buď požehnaná. 25 Vodu žiadal, ona podala mlieko, v kniežacej čaši priniesla smotanu. 26 Ruku vystrela za kolíkom a svoju pravicu za ťažkým kladivom, zrazila Síseru, roztrieštila mu hlavu, rozbila, prerazila mu sluchy. 27 Pri jej nohách klesol padol a vystrel sa, pri jej nohách klesol, padol. Kde klesol, tam padol zabitý. 28 Oknom vyzerala a volala matka Síserova cez mrežovanie: Prečo otáľa prísť jeho voz, prečo mešká hrkot jeho vozov? 29 Jej najmúdrejšie kňažné odpovedali, aj ona opätuje ich slová v sebe: 30 Iste nachodia a delia korisť, jedno dievča, dve dievčatá na muža. Korisť pestrých šiat pre Síseru, korisť pestrých látok, jednu - dve pestrotkané látky ako korisť na moju šiju. 31 Nech tak zahynú všetci Tvoji nepriatelia, Hospodine! Ale tí, ktorí Ho milujú, sú ako slnko vychádzajúce vo svojej sile. Potom krajina mala pokoj na štyridsať rokov.