9. kapitola
Apoštolov bôľ nad Izraelom
1 Pravdu hovorím v Kristovi, neklamem! Svedkom je mi moje svedomie v Duchu Svätom, 2 že mám veľký žiaľ a neprestajnú bolesť v srdci. 3 Lebo želal by som si, aby som radšej ja bol zavrhnutý od Krista miesto svojich bratov, svojich pokrvných podľa tela, 4 ktorí sú Izraelci, a im prináleží synovstvo, sláva, zmluvy, im bol daný zákon, služba Božia i zasľúbenia; 5 ich sú otcovia a z nich je Kristus podľa tela, Boh nad všetkým, požehnaný naveky. Amen. Izrael podľa tela a podľa ducha
6 Ale to neznamená, že slovo Božie vyšlo nazmar. Lebo Izraelom nie sú všetci, ktorí sú z Izraela; 7 ani deťmi nie sú všetci, pretože sú potomstvom Abrahámovým; ale: Tí, čo sú z Izáka, budú sa volať tvojím potomstvom. 8 To znamená: nie deti podľa tela sú deťmi Božími, ale deti podľa zasľúbenia sú počítané za potomstvo (Abrahámovo). 9 Lebo toto je slovo zasľúbenia: O tomto čase (o rok) prídem a Sára bude mať syna. 10 A nielen to, ale aj keď Rebeka bola tehotná od jedného (muža), Izáka, nášho otca, 11 a keď sa jej ešte nenarodili (synovia), ani nespravili nič dobré ani zlé, aby zostala v platnosti rada Božia, tá podľa vyvolenia 12 a závislá od Toho, ktorý povoláva, a nie od skutkov, bolo jej povedané: Starší bude slúžiť mladšiemu, 13 ako je napísané: Jákoba som si zamiloval, Ezava však znenávidel. Sloboda Božej vôle
14 Čo teda povieme? Či nie je nespravodlivosť u Boha? Vôbec nie! 15 Veď hovorí Mojžišovi: Zmilujem sa nad tým, komu som milostivý, a zľutujem sa nad tým, s kým mám zľutovanie. 16 Nezáleží teda na tom, kto chce, ani na tom, kto beží, ale na Bohu, ktorý sa zmilúva. 17 Lebo Písmo hovorí faraónovi: Nato som ťa povolal do života, aby som na tebe dokázal svoju moc a aby sa moje meno rozhlasovalo po celej zemi. 18 Tak teda: nad kým chce, sa zmilúva, a koho chce, zatvrdzuje. 19 Povieš mi azda: Prečo teda ešte karhá? Veď kto sa protiví Jeho vôli? 20 Ale ktože si ty, človeče, že odvrávaš Bohu? Či dielo môže povedať majstrovi: Prečo si ma tak spravil? 21 Či hrnčiar nemá moc nad hlinou, aby z tej istej hmoty sformoval jednu nádobu ku cti, druhú ku hanbe? 22 Čo teda, keď Boh, chcejúc dokázať hnev a oznámiť svoju moc, nádoby hnevu, pripravené na zahynutie, znášal s trpezlivosťou veľkou aj preto, 23 aby vyjavil bohatstvo svojej slávy na nádobách milosrdenstva, vopred pripravených na slávu, 24 na nás, ktorých aj povolal nielen zo Židov, ale aj z pohanov? Spasenie pohanov a poblúdenie Židov
25 Ako aj v knihe Ozeášovej hovorí: Pomenujem si ľudom, čo mi nebolo ľudom, a milovanou, ktorá nebola milovaná; 26 a: Na tom mieste, kde im bolo povedané: Nie ste mojím ľudom, budú pomenovaní synmi Boha živého. 27 A Izaiáš volá nad Izraelom: Keby synov izraelských bolo ako piesku morského, (len) zvyšky budú zachránené; 28 lebo Pán dokonale a rýchle vykoná súd na zemi. 29 Ako aj Izaiáš predpovedal: Keby nám Pán zástupov nebol zanechal potomka, boli by sme ako Sodoma a podobní Gomore. 30 Čo teda povedať? Že pohania, ktorí sa nesnažili o spravodlivosť, prijali spravodlivosť, a to spravodlivosť z viery; 31 ale Izrael, ktorý sa snažil o zákon spravodlivosti, nedospel k zákonu. 32 Prečo? Preto, že nie z viery, ale akoby zo skutkov (chceli dosiahnuť spravodlivosť). Narazili na kameň úrazu, 33 ako je napísané: Ajhľa, kladiem na Sione kameň úrazu a skalu pohoršenia, a kto verí v Neho, nebude zahanbený.